EMA

13. Kapitola

„Tak fajn! Počúvajte ma, vy smradi!" zahučala som. „Oddneška žiadna škola. Samý tréning. Nechcem vidieť nikoho sa ulievať. Je to jasné?!" kričala som v telocvični.

„Áno..." zamrmlali.

„JE TO JASNÉ?!"

„ÁNO!" zvolali namrzene.

„Fajn. Tréneri, nešetrite ich. Nastáva vážna situácia. Chcem tu vojnový režim!"

„Rozkaz!" dupli tréneri a zasalutovali. Santion stál potichu za mnou.

„A ešte niečo, decká! Odteraz pribúda pár nových predmetov tréningu. Beh bude mať tuto Adam," predstavila som im vysokého blonďáka. „Keďže nemáme žiadnu antuku, bude behať po bunkárni. Zatiaľ ste mali predmety len každý sám. Teda, tréner sa venoval len jednému z vás. Tieto nové sú skupinové. Takže ďalej. Na obratnosť, skoky z budovy na budovu a iné nebezpečné veci, ktoré premerajú vašu odvahu tu bude Nina," ukázala som na drobnú brunetku, ktorá im zamávala. „A posledné, to najťažšie, bude mať Robert. Ide tam o praktické ukážky. Bude vás brávať na rôzne akcie do terénu. Toto všetko bude nové aj pre mňa a Santiona, takže sa často pridáme k vám. A ešte posledná nová vec. Každý z nás bude mať na sebe čierne tielko, v prípade zimy čiernu mikinu a čierne neplantavé tepláky alebo legíny. Žiadne rifle, sukne, či šortky. Teraz sa choďte okamžite do bunkárne prezliecť. Aj tréneri. Šaty máte každý kus po päťkrát na posteli. Rozchod. Za desať minút sa stretneme hore. Dievčatá, vlasy zviazané!" rozkázala som a spoločne sme odkráčali. Vošla som do svojej bunky znechutená svojim vodcovským chovaním. Som jak diktátor. Schmatla som tielko a vymenila ním biele tričko.

Prezlečený sme sa stretli pred skoro rozbúraným barakom. Stála tam Alicia, Karin, Jakub, Ken, Santion a Nina. Lenka chýbala.

„Kde do pekla, trčí?" opýtala som sa. Všetci len mykli plecami. Skoro naraz. Takmer...

„Idem! Už... idem!" kričala udýchaná Lenka z budovy. Zrazu sa vynorila s rozpustenými vlasmi, legínami a na tielku mala ružové tričko, ktoré jej padalo z ramena. Skoro mi vypadli oči. Nepočula ma tá krava? Prišla som k nej.

„Čo má toto znamenať?" zamykala som krikľavou látkou.

„Myslela som, že tú uniformu trochu spestrím," usmiala sa na mňa. Vyzliekla som jej to a roztrhala.

„Buď rada, že sa to nestali aj tvojim vlasom. Kde máš gumičku?" opýtala som sa a odhodila ružový zostatok trička do smetiaka.

„Gumičku? Jáj... gumičku... no... kam som ju dala...?" začala sa obzerať, ako keby ju nechala niekde na zemi. Alicia si zvliekla jednu z ruky a podala jej ju. Lenka zaďakovala.

„Lenka," prikročila som k nej tak, že ma počula len ona. „Váž si svojho života a nabudúce poslúchaj, čo hovorím. Ľahko sa môže stať pri tréningu nejaká nehoda, jasné?" naklonila som hlavu nabok.

„Jas...jasné," vyhŕkli jej slzy a začali sa kotúľať po jej tvári. Dala som jej facku. Myklo jej telom.

„Pravidlo jedna," zvolala som. „Neprejavuj emócie pred protivníkom!" odkráčala som od nej. Nina nás viedla čudesnými uličkami okolo obchodov až k mrakodrapom. Vošli sme do nich. Privolali výťah a vyviezli sa úplne hore. Potom sme si to vydupali na strechu. Strašne tam fúkalo.

„Vidíte ten mrakodrap oproti?" kričala Nina. „Je s týmto prepojený lanom, ako si môžete všimnúť! Je vyšší, no nie o veľa. Sú to len tri poschodia. Prvý krát budete istený. Mám tu pre vás taký špeciálny opasok, ktorý si pripnete okolo stehien a pásu," názorne nám to predvádzala. „A túto časť prehodíte cez lano a pripnete si to na boku. Tá časť je dlhá. Aby ste mohli stáť, ak by bol záujem. Ja radšej rúčkujem, ale to je vec názoru. Tak fajn. Ja vám to teraz všetkým popripínam, tak sa zoraďte!" rozdávala inštrukcie.