EMA

9. Kapitola

Prišiel deň Jakubových narodenín. Všetci už boli po svojich prvých záťahoch a po chodbách prechádzala jedna Smrť za druhou. Na incident s Karin, Lenkou a Kenom sa už zabudlo. Ráno som sa zobudila na klopanie na dvere bunky. Neochotne som vstala a v tričku a nohavičkách otvorila. Spoza dverí sa na mňa vrhol Lukáš a bozkami ma zvalil na zem. Dvere sa zavreli a Lukáš ma začal bozkávať na krku.

„Lukáš... čo sa deje?" smiala som sa. 

„Sníval sa mi sen o tebe a ráno som dostal strašnú chuť na tvoje telo," usmial sa. Postavili sme sa a prešli do spálne. Ľahla som si a Lukáš sa vrhol vedľa mňa. Pohladil ma po stehne smerom nahor a dlaňou vkĺzol pod tričko Naskočila mi husia koža a pritiahla som si ho na bozk. Pomaly mi vyhŕňal tričko. Nakoniec ho zo mňa zvliekol a odhodil preč. Ostala som len v nohavičkách. Pobozkal ma na kľúčnu kosť a dlane položil na moje prsia. Stiahla som z neho tričko a on zašiel rukou do mojich nohavičiek. Cítila som jeho horúce dlane. Stiahla som mu gate a on ma zbavil nohavičiek. Oprela som sa o stenu a rozkročila nohy. Lukáš ma pobozkal na vnútornej strane stehna a pomaly sa približoval ústami k stredu. Rukami ma držal za členky. Zrazu sa odtiahol a vytiahol zo svojich gatí opasok. Priviazal mi ruky k posteli a ja som ostala ležať na posteli nemožná obrany. Vrátil svoju hlavu medzi moje nohy a zacítila som jeho jazyk. Zastenala som a viac rozkročila nohy. Jeho jazyk mi spôsoboval vzrušenie. Chcela som zabrániť stonaniu, no nedokázala som to. Zrazu som pocítila jeho prsty. Vzdychala som a triasla sa rozkošou. Nakoniec som slastne vykríkla. Videla som, ako jeho trenky odleteli preč. Odniekiaľ vzal špagát a zaviazal mi jednu nohu o jeden roh a druhú o druhý roh postele. Nemohla som nič robiť. Sadol si vedľa mňa a pomaly mi rukou prechádzal po nohe, po bruchu, po prsiach a rukách. Triasla som sa vzrušením a túžbou. Túžila som mať ho pri sebe, na sebe, v sebe... Pobozkal ma na brucho, medzi prsia a na ústa. Nasadil si kondóm a ľahol si na mňa. Cítila som medzi nohami niečo tvrdé a potom do mňa vnikol. Zastonala som. Držal ma za prsia a rytmicky mykal panvou.

„Čo ste obaja taký vyškerený dnes?" ozvala sa na raňajkách Alicia.

„Je pekný deň, slnko svieti..." začala som.

„Sme v podzemí, puma," zasmial sa Jakub. „Tu slnko nevidno." Tým dvom to určite došlo.

„Ticho tam! Dnes vás čaká tréning a škola. Mali by ste sa poriadne najesť!" pokúšala som sa byť prísna, ale musela som sa usmievať. Alicia pobavene pozrela na Jakuba a potom sklonila pohľad do taniera. Došlo im to.

Deti odišli do školy a ja som sa vybrala do základne za týmom vedcov a výrobcov. Privítali ma od monitorov mávnutím ruky a pokračovali v robote.

„Gladis, ako to vyzerá s tým darčekom pre Jakuba?" opýtala som sa jej, kým si prezerala nejaké papiere. Gladis mala biele krátke vlasy, okuliare a laborantský plášť.

„Dobre. Je hotový. Chcete si ho prezrieť? Robili ho presne podľa vášho výkresu." odložila papiere a spolu sme vyšli z miestnosti, prechádzali chodbami a vošli do laboratória. V strede stál stôl a na ňom svietila zelená pištoľ. Vzala som ju do ruky. Mala nádherný odtieň. Prešli sme do strelnice a ja som namierila na nejaký stolček. Z pištole vystrelil zelený lúč a stôl vzbĺkol jasnozeleným plameňom. Usmievala som sa. Pištoľ bola presne taká, akú som si ju predstavovala.

„Gladis, je dokonalá. Ešte by to chcelo krabicu," dumala som.

„Krabicu?"

„Na tú zbraň, Gladis. Je to darček."

„Ach samozrejme. Mám to vybaviť?"

„Ty si rob prácu, ja sa o to postarám. Rada som ťa videla," lúčila som sa. Prikývla, zamávala mi a odišla. Aj ja som sa pobrala naspäť do bunkárne. Tam som darček zabalila. Predĺžila som obednú prestávku, aby sa o svoje dary postarali aj ostatní.

Obedovala som, keď zrazu niekto vtrhol do jedálne.

„Hľadám Emu!" zvolal chlap asi o dva roky starší odo mňa. Vrhla sa naňho ochranka. „Hľadám Gregovu dcéru a... moju sestru!" Vyprskla som a prudko vstala. Kohože to ten blázon hľadá?

„Kto si myslíš, že si?!" oborila som sa naňho, preskočila stôl a za behu vytiahla nôž, ktorý som mu priložila ku krku. „Kto si myslíš, že si, keď sa vydávaš za môjho brata?!" zahľadela som sa mu do očí. Mali rovnakú farbu, ako moje, no to nič neznamená. Veľa ľudí má hnedé oči.

„Ty si Ema?" opýtal sa. Prikývla som. „Vypočuj ma. Prosím. Som tvoj brat. Ver mi!"

„Mám veriť hocikomu, kto hovorí, že je môj brat? Ja nemám brata," mračila som sa mu do tváre.

„Môžeš ma aspoň vypočuť? Spraviť testy? Za pokus to stojí, nie? Prosím," hľadel mi do očí a ja som nejako cítila, že tie testy mám naozaj spraviť. Jak inak by ma tu našiel? Sme tajná organizácia.

„Fajn. Zaviažte mu oči a spútajte ho, pôjde so mnou na základňu!" rozkázala som. „Ak nie si môj brat, zavraždím ťa!" zašepkala a zvrtla som sa na päte a odkráčala z jedálne.

Čo myslíte, bude to jej brat, alebo skončí popravený? Dúfam, že sa ďalšia časť páčila. :)