"Ďakujem Vám za darčeky, ktoré ste si pre mňa pripravili. Ale... teraz si poďme niečo pozrieť." povedala som im a pripojila som notebook k projektoru.
"Pusti tam nejakú komédiu." poradil mi strýko Kol.
"Strýko Kol? Budeš sa veľmi hnevať, keď prvý film nebude komédia?" spýtala som sa ho so smiechom.
"No neviem, neviem." odpovedal mi strýko Kol so smiechom.
Pokrútila som nad ním hlavou a pripravila som si video, ktoré som mala pre nich nachystané.
"Viete, povedala som si, že nič takéto ešte nemáme. Najprv som chcela počkať na mamku, ale tak jej to ešte potom raz pustím, ak bude chcieť. Chcela som vám týmto poďakovať za to všetko, čo pre mňa robíte a kus ľutujem, že tu nie je teta Rebeka s Marcelom ale nevadí." povedala som im a pustila som ho.
Na videu boli všetky naše rodinné fotky a videá, ktoré som našla, keď sa video skončilo teta Kileen si utierala slzy.
"Ospravedlňte ma." povedala teta Davina, postavila sa medzitým si utierala slzy, ktoré jej stekali po líci a odišla do domu.
"Idem za ňou." povedal strýko Kol a odišiel za ňou ako správny manžel.
Tete Kileen som podala vreckovky a išla som zaniesť smeti, čo sme zatiaľ nechali do koša v kuchyni. A hlavne som chcela tetám nechať aj kúsok súkromia. Lebo som videla ako sa snažila teta Kileen upokojiť.
Náhle som započula rozhovor z kuchyne.
"Ako to myslíš, že nepríde?!" počula som tetu Davinu z kuchyne. Podišla som bližšie ku nim, ale len tak, aby ma strýko Kol nezapočul ale ja by som počula všetko.
"Volal som jej. Zasa sa vyhovárala, že má veľa práce. Že sa v Mystic Falls niečo stalo, a bez nej by to nevyriešili." povedal jej strýko Kol a cítila som na jeho hlase, že je nahnevaný.
"No lebo narodeniny jej dcéry sú úplne obyčajný deň." rozčuľovala sa teta Davina.
"Ale ako jej to povieme? Nemám odvahu jej povedať, že nepríde. Veď vieš, ako sa na ňu Niki tešila." povedal jej strýko Kol.
"Budeš musieť, alebo si niečo vymyslíme." povedala mu teta Davina.
"Nechcem jej klamať. Nie je to voči nej fér." povedal strýko Kol.
"Ja viem, ale asi nebudeme mať na výber. A Hope nech si ma nepraje, keď príde. Veď to dievča s ňou strávilo iba polku svojho života, a to spomínam, ako čistila žalúdok Rebeke za to, že ako veľmi chcela mať dieťa. Keď sa jej to podarilo, tak na ňu bude kašlať?! Niektorí na jej mieste by dali všetko za to, aby mohli mať dieťa." povedala mu a poslednú časť si zamrmlala.
Slzy sa mi tlačili do očí, až si jedna našla cestu von. Vo mne sa rozliahlo sklamanie. Podišla som k nim.
"Nenamáhajte sa s vymýšľaním klamstiev. Všetko som počula." povedala som im so vzlykom a utiekla som do izby.
"Niki!" skríkli obidvaja, keď ma videli. "Stoj, prosím ťa!" povedali, ale to som už bola v izbe a zatvorila som im pred nosom a kúzlom som zapečatila dvere.
"Niki, prosím otvor." dohováral mi strýko Kol za dverami. "Freya!" skríkol na tetu.
Slzy mi stekali po lícach. Bol to tichý plač, bola som sklamaná. Až sa sklamanie pomaly, ale isto menilo na hnev.
Od hnevu mi začali horieť ruky, v očiach som mala plamene. Ohnivou guľou som zapálila obraz, ktorý som urobila v New Orleans.
Zrazu sa rozrazili dvere, v ktorých stála moja rodina. Teta Freya rýchlo zahasila obraz, aby nezačalo horieť ešte niečo iné.
Pozrela som sa na nich.
"Niki, prosím, ukľudni sa. Tvoja mama ťa miluje, my ťa milujeme. Prosím. Neurob žiadnu hlúposť." snažila sa ma ukľudniť teta Freya a pokúsila sa ku mne dostať bližšie.
"Stoj!" skríkla som na ňu. "Nechcem Vám ublížiť." povedala som už po tichu, ale hnev vo mne pretrvával ako bublajúca láva, ktorá pomaly chcela vyjsť na povrch a ukázať svoju silu v plnej paráde.
"A prečo by som sa mala ukľudniť?! Jeden jediný-krát chcem niečo, a to je byť na moje narodeniny s mojou mamou. Ako sprostá robím video, obraz pre ňu, že aby som aj ja mohla jej niečo dať. A ona sa neuráči ani prísť?!" kričala som na nich, až sa vonku strhla poriadna búrka.
"Niki, chápem ťa. Prosím, dýchaj. Musíš sa ukľudniť." povedal mi strýko Kol.
"Prečo? Lebo by som mohla spôsobiť katastrofu?! Kde je motto našej rodiny teraz?! Kde je moja mama?! No pomáha chudákom v Mystic Falls. Však by sa bez nej zrútili." kričala som ďalej na nich, aj keď za nič nemohli.
Chytila som si náhrdelník a už s kľudom som sa na nich pozrela.
"Ja ju len chcem mať tu na narodeniny. Chcem tak veľa od nej?" povedala som už v zúfalstve a spadla som na kolená.
"Nikdy si veľa nechcela. Nikdy." povedal mi strýko Kol.
"Vysvetlíte mi jednu vec?! Na čo si chcela robiť decko, keď ho posunala na posledné miesto." povedala som im so vzlykom.
"Niki, nehovor tak, prosím. Pre nás si sa ale dcérou stala. To ti nestačí?" spýtal sa ma so smútkom strýko Kol.
"Radšej ma mohla dať vám, s tým, že vy ste moji rodičia. Alebo ste mi možno mali povedať, že som adoptovaná....."povedala som im.
"Niki, nehovor také veci." povedala mi s plačom teta Davina.
"Viete, čo teraz by som chcela? Spoznať mojich starých rodičov. Starý otec, by jej toto nikdy neurobil. vždy by bol pri nej kebyže ich nerozdelí prázdnota. " povedala som im z posledných psychických síl, čo sa vo mne ešte nachádzali a spadla som pred nimi na kolená.
"Niki!" skríkli všetci.
Pozrela som sa na nich nechápavo.
"Mizneš." povedal strýko Kol zdesene.
Pozrela som sa na svoje ruky, ktoré už boli skoro priesvitné.
"Čo sa to deje?!" skríkla som zdesene a pozrela som sa na nich. Predo mnou už, ale nikto nestál, bola som v úplnej tme.
-------
Ahoj!
Tak na toto som sa už strašne tešila, keď sa príbeh bude nachádzať tu. A ospravedlňujem sa tým čo majú Hope radi, ale musela som z nej urobiť tú zlú. (nezabite ma za to)
Budem vám vďačná, za každý vote alebo koment, čo tejto kapitole dáte.
Vidíme sa v najbližšej kapitole, ktorá neviem ako skoro bude. Ale bude na 100%.
Prajem Vám príjemné čítanie.
Vaša An:)
YOU ARE READING
Minulosti, pomôcť viem (TO ff)
VampireVšetky postavy, okrem Niki, patria tvorcom TVD a TO! FF na TO a TVD. Prosím, berte ohľad na to, že som Legacies v živote nevidela, lebo mu neviem prísť na chuť, a hlavne som fanatikom do TO takže nejak tak. Tento nápad mám už pár mesiacov v hlave...
