14.kapitola

31 4 0
                                    


Večer mi zo salónu doniesli auto. Rýchlo som si obliekla dlhé tričko, lebo som po byte chodila v krátkom a zišla som dole. Za volantom auta sedel ten idiot, ktorý nás poslal v salóne do teplých krajín.

"Dobrý de...ň" povedal, keď ma uvidel a to ň na konci kus natiahol. Bez slova som mu podpísala papiere, ktoré mal v rukách. Vrazila som mu ich do hrudi a natiahla k nemu ruku.

"Kľúče." povedala som mu, lebo na mňa pozeral, ako keby vidí pred sebou  mimozemšťana.

"Samozrejme." podal mi ich.

Vytrhla som mu ich z ruky, nasadla do auta a vyštartovala na jazdu v mojom novom aute. Išla som pri kostole a na chodníku som si všimla Bonnie, Elenu a Caroline.

Zastavila som pri nich a vystúpila som.

"Dievčence, ak chcete, odvoz domov tak nastúpte." povedala som im s úsmevom.

"Niki!" skríkla Caroline a prišla ma objať. Objala som ju naspäť.

"Aj ja ťa rada vidím." zašepkala som jej v objatí do ucha.

"Ahoj." pozdravili ma Bonnie s Elenou s úsmevom.

"Ahojte." pozdravila som ich, keď som sa od Caroline odtiahla. "Tak čo? Odveziem vás?" spýtala som sa ich, keď som sa na nich pozrela.

"Ak by si bola taká dobrá." povedala mi Caroline a potom pokračovala: " Tieto opätky ma raz zabijú." ponosovala sa Caroline na tie topánky, ktoré vyzerali na dobrý držkopád, hlavne ak by som ich ja mala na nohe, a medzi tým nastupovala do auta.

"Pre krásu sa trpí, a tak ti poviem, že v minulosti to mali horšie." cmukla som na ňu so smiechom, keď som nastupovala na miesto vodiča.

"Caroline, bol to tvoj nápad." pripomenula jej Bonnie s úsmevom.

"Och, prestaň." ofučala sa Caroline.

Zasmiali sme sa na nej s babami.

"Okey. Tak dievčence, kam máte namierené?" spýtala som sa ich a pozrela som sa na nich do spätného zrkadla.

"K Salvatorovcom." povedala mi s úsmevom Elena.

"Nie dobrovoľne." zašomralala si popod nos Bonnie.

"Ale no tak. Bude sranda." povedala jej Caroline.

"To možno bude, ale naviguj ma zlatíčko, v živote som u nich nebola." usmiala som sa na Caroline.

"Jasné, prepáč." povedala mi Caroline s úsmevom, a začala ma navigovať do domu toho démona

– Že démona. Hovorí vnučka diablova. – pomyslela som si so smiechom.

Prišli sme k sídlu Salvatorovcov. Bolo to tam obrovské. Vystúpili sme a ja som sa rozhliadla na každú stranu

– Takže toto je budúca škola pre nadprirodzený svet. – pomyslela som si s úsmevom.

Elena s dievčatami vstúpila do domu. Ja som sa chcela otočiť a odísť, ale Caroline ma zastavila.

"Niki, počkaj! Poď ďalej, Bonnie bude iba rada, že tu bude niekto okrem nej." usmiala sa na mňa Caroline.

"Naozaj poď ďalej." zjavil sa za ňou Stefan a išiel sa privítať s Elenou.

Rozmýšľala som nad tým, či by to bol dobrý nápad. Ale tak prečo nie? Aspoň ich spoznám.

"Tak fajn." povzdychla som si a vstúpila som do sídla. "Stefan máte to tu strašne veľké." usmiala som sa naňho.

"Ďakujeme." vrátil mi úsmev.

Minulosti, pomôcť viem (TO ff)Where stories live. Discover now