1. kapitola

93 5 1
                                    


Bolo krásne slnečné ráno, otvorila som balkónové dvere, ktoré mám v izbe. Vonku bolo počuť hudbu, ale čo sa čudujem, však som v starom dobrom NO. Keď som sa nadýchla tak som mohla zacítiť aj farby pouličných maliarov. Práve preto to tu milujem.

„Niki! Poď prosím ťa dole." Počula som z prízemia kričať tetu Freyu.

„Idem," kráčala som dole po schodoch „ ale nabudúce nemusíš kričať, vieš, že ťa aj tak budem počuť." Pousmiala som sa a pobozkala som ju na líce.

„Neuškodí ti to." Povedala mi so smiechom. Iba som nad jej malým prejavom detinskosti pokrútila hlavou.

„ Teta Freya, náhodou si sa nerozprávala s mamkou?" Spýtala som sa jej s malou nádejou, lebo som ju naposledy videla pred polrokom.

„Rozprávala, mala by prísť pozajtra." Odpovedala mi s úsmevom. Ja som jej po tejto vete skočila okolo krku.

"Teším sa, že príde. Ale teta Freya, mám aj strach, že ..... si to rozmyslí na poslednú chvíľu." zašepkala som jej do ucha.

" Neboj sa, teraz už príde. Však, budeš mať narodeniny. A narodeniny dospelosti sú tie najväčšie, lebo z dievčatka sa stane žena." povedala, keď sa odo mňa odtiahla a usmiala sa na mňa "Teraz mi povedz, akú oslavu by si si, želala?"

" Je mi to úplne jedno, hlavné je, aby som tam mala svoju rodinu. Na ničom inom mi nezáleží." povedala som jej s úsmevom, keď som sa od nej odtiahla.

"Darling, nemusíš byť skromná. Odpáliť to môžeš vo veľkom štýle." povedala osoba, ktorá práve prišla.

"Teta Bex!" skríkla som a išla som ju objať "Čo tu robíš? Však ešte nemám narodeniny. A mala si prísť až zajtra." povedala som jej, keď som sa od nej odtiahla na dĺžku paží.

" Ja viem, ale nebudem môcť osláviť s tebou tvoje narodeniny, mrzí ma to. Súrne musím s Marcelom odcestovať, tak som ti prišla aspoň teraz zablahoželať a doniesla som ti aj darček." povedala s malým ospravedlňujúcim úsmevom.

"No, predstavovala som si oslavu svojich narodenín s celou rodinou, ale čo sa dá robiť." povedala som s povzdychom, ale malým úsmevom na tvári.

"Naozaj ti to nevadí?" spýtala sa ma teta Bex.

"Nie, keď musíš tak musíš, ale teraz ukáž ten darček som zvedavá!" povedala som od nadšenia z toho, že čo mi mohla kúpiť. Nesúďte ma, každý sa teší na darčeky.

Teta mi podala strednú zamatovo-fialovú krabičku. "Otvor ju." povedala mi teta Bex s úsmevom a teta Freya sa postavila vedľa nej a čakali kým ju otvorím.  

------

Ahoj! 

Nejak ma toto písanie začína baviť. A poviem Vám, máte sa ešte na čo tešiť. 

Vaša An:)

Minulosti, pomôcť viem (TO ff)Opowieści tętniące życiem. Odkryj je teraz