Minulosti, pomôcť viem (TO ff)

19. kapitola

Prajem príjemné čítanie:) 

Zobudila som sa na šramot, ležala som na niečom mäkkom. Pomaly som sa nadýchla. Zacítila som smrad zatuchliny v miestnosti. Náhle som cítila, ako sa prehla druhá časť gauča na ktorom som ležala.

Pomaly som otvorila oči. Niekto položil zviazanú Elenu na gauč oproti mne. 

"Čo chcete?" spýtala sa toho chlapa.

"Som zranená." zafňukala plačlivo.

"Ja viem. Len ochutnám." povedal upír.

To ma prebralo a nohami som ho skopla z gauča. "Na to ani nepomysli." zavrčala som naňho.

Postavil sa a pobral sa ku mne, nasrala som ho do biela. Tak, aspoň bude sranda.

"Keď nie ona, tak ty." chytil ma za zápästie a chcel sa zahryznúť.

Rýchlo som si zvýšila teplotu na ruke, aby sa popálil. Skôr ale ako ma pustil sa náhle za ním ozval hlas: "Trevor! Ovládaj sa."

Trevor sa postavil a odišiel od nás. Prisunula som sa k Elene. "Si v poriadku?" spýtala som sa jej.

"Som." povedala a pozrela sa za mňa. "Čo od nás chcete?" spýtala sa tej ženskej. Podľa popisu strýka Elijaha je to Rose, tá ktorá ho spolu s Trevorom nahnevala pred 500 rokmi.

"Vyzeráš presne ako ona." povedala užasnuto pri pohľade na Elenu.

"Ja, ale nie som Kathrine. Som Elena Gilbertová." povedala jej Elena a postavila sa jej v tvárou v tvár.

"Ticho!" odsekla jej Rose.

"Nemusíte to robiť. " povedala jej Elena.

"Ja viem kto si. A vravím buď ticho." rázne jej odsekla Rose.

" Tak aspoň pustite Niki, ona s tým nemá nič spoločné." povedala jej Elena a Rose podišla ku mne.

" Aké rozkošné, že sa snaží o to, aby sme ťa nechali na žive." povedala mi Rose a pohladkala ma po líci.

"Aké rozkošné, že z vás dvoch jeden neodíde živý." sarkasticky som sa na ňu usmiala.

Zarazila sa a strelila mi facku. Letela som na zem, ale našťastie som spadla na gauč.

"Niki!" skríkla Elena a dobehla ku mne.

Šúchala som si líce a očkom som sa pozrela na Rose: "Toto ťa vyjde draho." precedila som pomedzi zuby lebo to líce štípalo od tej facky.

"Och a čo mi urobíš?" usmiala sa na mňa Rose.

"Ja nič. Budem sa iba pozerať ako trpíš." zasmiala som sa na nej.

Elena sa k nej rýchlo rozišla. "Čo vlastne chcete! Čo!" skríkla na ňu. A iba to tak plesklo od toho ako aj jej Rose dala jednu facku. Elena sa udrela o roh gauča a omdlela.

"Máte byť ticho." povedala nám Rose a odišla.

Toto ti vrátim aj s úrokmi drahá Rose.

"Elena, Elena no tak. Preber sa." podišla som k nej a snažila som sa ju prebudiť. Nedarilo sa mi to. Na stole ležal papier s perom.

U teba bude v mesačný kameň v bezpečí. Elijah, keď príde ten čas tak sa hádam rozhodneš správne.

NHM.

Vzkaz som si rýchlo strčila do výstrihu na šatách, kde som mala aj mesačný kameň. Plán, kedy ho dám Elijahovi je na dosah, už len dúfať, že všetko vyjde.