Ocitla som sa na mieste, ktoré som nepoznala. Stála som v nejakej bočnej uličke. Na sebe som nemala šaty, ale dlhé tričko s rifľami.
Keď som vyšla z uličky rozhliadla som sa. Kostolné hodiny, ukazovali osem hodín večer. Prišlo mi to tu také známe.
Náhle som zazrela známu tvár. Stefan Salvatore.
Rozišla som sa za ním. V okolí nebol nikto, kúzlami so ho pribila na najbližšiu stenu a postavila som sa pred neho.
"Máš byť mŕtvy, Stefan Salvatore." povedala som mu namiesto pozdravu.
"Prosím?" spýtal sa ma a medzitým sa snažil dostať z môjho vplyvu.
"Nesníva sa mi to? Ak sa ťa dotknem, nerozpadneš sa mi pred očami?" spýtala som sa ho s nechápavosťou, lebo ani za svet som nevedela, aký blud toto je.
"Nie." povedal mi " Kto si? Odkiaľ poznáš moje meno?" spýtal sa ma.
Čumela som naňho ako puk.
"Kde sme?" ukázala som mu okolo seba.
"Mystic Falls. Mohla by si ma už konečne pustiť, bosorka." povedal mi a to posledné na mňa zavrčal.
Zazrela som po ňom a spôsobila som mu menšiu bolesť hlavy. Zakričal od bolesti a ja som prestala.
"Aký je rok?" fľochla som naňho nahnevane za tú bosorku.
"2010" povedal mi. (neviem v ktorom roku sa to vlastne odohrávalo. Takže dajme tomu, že to bude 2010.)
Pustila som ho v tom momente, ako to povedal. Ako som ho, ale pustila z moci tak ma chytil pod krk a pritlačil ku stene.
"Kto si?" precedil cez zuby s pohľadom upreným do mojich očí.
Zohriala som svoju pokožku tak aby som ho popálila. Rýchlo ma pustil.
"Vieš, povedal si mi odpovede, ktoré som potrebovala. Viac nepotrebujem, minulý rozparovač z Monterey." povedala som mu s úsmevom a prinútila som ho kľaknúť predomňa a spravila kúzlo, aby sa nevedel pohnúť.
Podišla som k nemu a do rúk som mu chytila hlavu. Zobrala som mu spomienky na mňa, a do hlavy som mu vložila falošné o tom, že ho napadol starší upír, ktorý sa chcel kŕmiť na nejakom dievčati a on chcel tú babu zachrániť, ale ten upír mu zlomil väz a utiekol.
Keď som mala hotovo tak som mu zlomila väz, aby som dala pravdivosť 'spomienke' a odišla som z tade.
Takže Mystic Falls. Bol večer a ja som si uvedomovala jednu vec. V tomto roku tu nemáme žiadny dom ani nič podobné, kde by som mohla byť. Salvatorova škola ešte neexistuje. Začínala som byť zúfalá.
Náhle som cítila ako mi vibruje niečo vo vačku. Vložila som ruku do vrecka a vytiahla som z neho svoj mobil.
"Prosím?" spýtala som sa, lebo som vôbec nevedela, kto by mi mohol volať, keď vlastne ešte neexistujem.
"Niki!" ozval sa z druhej strany hlas tety Freyi.
"Teta Freya." povedala som jej a mala som v očiach slzy.
"Kde si prosím ťa? Náhle si zmizla, snažila som sa ťa nájsť aj kúzlom ale ako keby sa po tebe zľahla zem." povedala mi teta Freya.
"Rok 2010, Mystic Falls." povedala som jej zúfalo.
"Prosím?!" zakričala mi do telefónu.
"Teta Freya, ja..... neviem čo robiť. Nemám, kde ísť. Neviem ku komu mám ísť." povedala som jej smutne.
"Neboj sa. To sa vyrieši. Pokúsim sa vymyslieť kúzlo, aby sme ťa poslali naspäť. Niki, dám ti Kola lebo o chvíľu mi asi zlomí ruku." povedala teta Freya a podala mobil strýkovi.
"Niki! Si v poriadku? Nič ti nie je?" strachoval sa o mňa strýko Kol.
"Nie. Len som Stefanovi Salvatorovi, zlomila väz a vzala spomienky." povedala som mu kus previnilo.
"Okey, aspoň zatiaľ o tebe nikto nevie. Takže si v Mystic Falls ak som dobre počul. V ktorom roku?" spýtal sa ma nakoniec.
"2010." povedala som mu a sadla som si na najbližšiu lavičku.
"Dobre, počúvaj. Skús niekoho prinútiť na túto noc, aby si mohla, kde byť zatiaľ. Dám ti ešte Freyu." povedal mi strýko Kol a podal jej mobil.
"Niki. Napadlo ma teraz jedno kúzlo. Pošlem ti po ňom Elijahove denníky, aby si mala aspoň ako taký prehľad, a aj nejaké peniaze a kľúče od domu v New Orleans, dobre?" spýtala sa ma teta Freya.
"Ja.... Teta .... Nechcem ísť do New Orleans, kým nemusím. Ak dobre viem, tak strýko Marcel ho má teraz pod palcom. Som čarodejnica, ak by som tam vstúpila, tak ma budú buď prenasledovať alebo ma rovno zabijú." povedala som jej s povzdychom.
"Pošlem ti ich, nemienim o tom diskutovať. Takže zatiaľ ahoj, ideme urobiť to kúzlo." povedala mi a zložila.
Povzdychla som si. Ľahla som si na lavičku a rozmýšľala som ako to urobiť, aby som do ničoho nezasahovala, aj keď som vedela, že mám možnosť spoznať ostatných členov mojej rodiny.
Rozhodla som sa, ostanem v Mystic Falls. Teta Freya mi pošle Elijahove denníky a ja si zatiaľ nájdem prácu a prihlásim sa do školy. Konečne mám možnosť chodiť do normálnej školy.
Pomaly som zaspávala, keď sa predomnou zrazu zjavilo svetlo. V ktorom bol denník strýka Elijaha a na ňom 4 skúmavky s krvou, a na každej skúmavke bol štítok s nápisom od koho tá krv bola a k tomu tam bola malá kabelka. (Kol, Rebeka, Marcel, Freya)
Zazvonil mi mobil.
" Dostalo sa to k tebe?" vybehla na mňa teta Freya miesto pozdravu. Zobrala som všetko do rúk.
"Áno, ďakujem. Ale na čo si my poslala aj tú krv?" spýtala som sa jej so záujmom.
"Nikdy nevieš, či sa ti nebude na niečo hodiť." odmlčala sa "Niki, neboj sa. Nájdeme spôsob ako ťa dostať naspäť." povedala mi teta Freya.
"Verím vám. Len mám menšie obavy." povedala som jej sklamane.
"Všetko bude v poriadku. V denníku je nejaká hotovosť a dala som ti tam aj Davininu platobnú kartu. Kľudne si nájdi nejaký dom alebo byt, necháme to na tebe." povedala mi do telefónu.
"Tete Davine, nevadí, že ste mi dali jej kartu?" spýtala som sa jej s obavami.
"Je to jediná karta, ktorú nikto nebude riešiť, lebo daný majiteľ je na žive a práve táto karta už bola v ten daný čas. Takže museli sme to takto vyriešiť. Na účte je okolo pol milióna. Je na tebe ako ho využiješ. Niki, ale ja už budem musieť končiť. Dlhšie neviem udržať linku. Opatruj sa." dokončila a zložila.
Rozišla som sa do najbližšieho penziónu. Jednu noc tam vydržím, zajtra si nájdem prácu a nejaký byt. Prihlásim sa ešte do školy.
Práve som sa nachádzala v penzióne. Stála som pred zrkadlom a pozerala som sa na svoj odraz. Moju pozornosť upútalo moje tetovanie. Mám ho dva dni a už nastal čas, keď ho asi budem musieť schovávať kvôli rodine, ale aj tak ich milujem. Dlhé tričká a obväz ma budú zachraňovať, už teraz sa na to neteším.
------
Ahojte!
Konečne som sa dokopala k tomuto dokončeniu.
Ďakujem za každý váš vote, ktorý táto kapitolka dostane. Bola by som rada ak by ste sa podelili v komentoch o váš názor na túto časť.
Ďakujem Vám, že to vôbec čítate.
Prajem príjemné čítanie a pekný večer.
Vaša An:)
DU LIEST GERADE
Minulosti, pomôcť viem (TO ff)
VampirgeschichtenVšetky postavy, okrem Niki, patria tvorcom TVD a TO! FF na TO a TVD. Prosím, berte ohľad na to, že som Legacies v živote nevidela, lebo mu neviem prísť na chuť, a hlavne som fanatikom do TO takže nejak tak. Tento nápad mám už pár mesiacov v hlave...
