13.kapitola

38 5 0
                                    

"Neverím im." povedala som mu, keď sme boli ďaleko od reštaurácie, aby ma nepočuli.

"Komu?" spýtal sa ma hlúpo Tyler.

"Im." povedala som a ukázala smer na reštauráciu.

"Stefan s Damonom sa prisťahovali nedávno. A Elene môžeš veriť, poznám ju od malička. Pred rokom – dvoma jej zomreli od vtedy aj s Jeremym – to je jej mladší brat, žijú u svojej tety Jenny. Verím jej. Skús to aj ty." povedal mi Tyler.

"Niečo mi na nich nesedí. Na všetkých." povedala som mu. Teda z časti som sa ho snažila varovať. "No nechajme to tak. Poďme kúpiť to auto." povedala som mu.

"Tak poď." povedal a niekam sa rozišiel a ja som ho ako káčatko nasledovala. "A aké auto by si chcela?" spýtal sa ma so záujmom.

" Bude ich viac. Aj keď najskôr vyberiem sebe a potom uvidím." otočila som sa naňho s úsmevom.

"A aké?" spýtal sa ma nedočkavo.

"Asi Audi, ale športovú a potom neviem, chcem niečo aj na kratšie cesty. Vieš tu po meste a tak." usmiala som sa naňho.

"Tak potom poďme tadeto." povedal a na križovatke zmenil smer.

Pred sebou som uvidela autosalón. Vstúpili sme do vnútra. Boli tu také jazdenejšie autá, na niektorých to bolo veľmi vidno.

"Dobrý deň, ako vám pomôžem?" spýtal sa nás predavač (neviem ako ho mám inak nazvať).

"Dobrý, tuto moja kamarátka by chcela auto." povedal mu Tyler a ukázal na mňa.

"Samozrejme. Slečna máte nejakú predstavu?" spýtal sa ma ten chlap s úsmevom.

"Audi." povedala som mu.

"Dobre, tak to poďte tadeto." povedal a vydal sa niekam. S Tylerom sme ho nasledovali.

Otvoril dvere od salónu a rozišiel sa k Audi, ktorých tu mali viac postavených za radom. Porozhliadla som sa okolo seba. Všade boli staršie modeli áut.

Pozrela som sa naňho: "Potrebujem auto, nie traktor na opravovanie." povedala som mu arogantne.

Prekvapene zažmurkal. "Prosím?" spýtal sa ma neveriacky.

"Počuli ste." povedala som mu a potom som dodala: "Pozrite, potrebujem auto na dlhé cesty. Čo znamená, že musí byť pohodlné a hlavne rýchle. " úprimne som mu povedala.

"Prepáčte, ale také vám asi nebudeme vedieť poskytnúť." povedal nám.

Pokrútila som hlavou nad ním: "Takže takto, okrem týchto starých šrotov máte určite aj niečo novšie a hlavne kvalitnejšie. To znamená, že teraz nás tam zavediete a bez slova." povedala som mu nepríjemne.

Nikdy takáto nie som, ale cítila som z neho, že na nás pozerá cez prsty.

"Je mi ľúto, ale nič také tu nemáme." povedal nám s úsmevom. Podotýkam, že s falošným.

"Dobre, prosím. Mohla by som hovoriť s vaším nadriadeným?" spýtala som sa ho.

"Nie je tu momentálne." povedal mi nepríjemne.

"Samozrejme, že nie je. Mám ho nájsť sama?" odvrkla som mu.

"Nech sa páči." povedal mi a odišiel.

"Deb*l." zavrčala som pomedzi zuby.

"Musela si?" spýtal sa ma Tyler.

"Musela." odvrkla som mu.

"No už je to jedno, ale mohli by sme sa tu porozhliadnúť." povedal mi a rozišiel sa medzi autá. Napodobila som jeho príklad.

Blúdila som pomedzi autá dobrých 10 minút, žiadne ma ale nezaujalo. Až kým som si za autami nevšimla plot a za ním Porsche.

Minulosti, pomôcť viem (TO ff)Where stories live. Discover now