Sedím na mojej posteli a rozmýšľam, či sa mi do školy oplatí ísť.
Obliekol som si oblečenie zladené do len čiernej farby.
Milujem čiernu farbu.
Zbalil som si tašku, pozdravil som matku a odkázal, pekný deň.
Kráčam rovnakou cestičkou do školy ako vždy.
Nikdy sa nezmenila.
Sú stále v nej diery.
Nedokonalosti.
Tak ako u nás.
Ako u všetkých.
"George, aká výhovorka to bude tentokrát?"
Vykríkla na mňa učiteľka dejepisu, keď som vošiel do triedy.
Prišiel som neskoro.
Prečo sa na mňa tak divne pozeráš?
Viem, že tu niečo nie je v poriadku, ale netuším, čo by som mal povedať, Clay.
YOU ARE READING
Milujem ťa, Clay
FanfictionPodoprel si hlavu a potichu sledoval nočnú oblohu. "Raz, budeme aj my dve svietiacie hviezdy na nočnej oblohe, Clay." [s príbehom stále niesom spokojná, preto ho dookola upravujem]
