Sedím a pozerám na oblohu.
Vidím hviezdu, ktorá je sama.
To je on!
Sedím nad prázdnym listom a chcem napísať toľko slov, že by z nich vznikla báseň.
Možno sa priznať ku všetkým vraždám?
Teraz je ten čas.
Tvoju mŕtvolu som odbalil od špinavého čierneho plastu.
Keby ma len niekto zastavil.
Prepáč, som asi naozaj psychopat, Clay.
YOU ARE READING
Milujem ťa, Clay
FanfictionPodoprel si hlavu a potichu sledoval nočnú oblohu. "Raz, budeme aj my dve svietiacie hviezdy na nočnej oblohe, Clay." [s príbehom stále niesom spokojná, preto ho dookola upravujem]
