"Ospravedlňujem sa, zaspal som," odpovedal som.
Odišiel som do zadnej lavici, kde je moje miesto.
Pri okne je to najlepšie.
Ty sedíš tak blízko, ale zároveň tak ďaleko.
Mal som pocit, že si sa vzďaľoval.
Keby som mohol, hladkal by som tvoje vlasy, ktoré musia byť hebké.
Pozeral som sa celú hodinu len na teba.
Nemohol som odtrhnúť oči, aj keď som vedel, že by som mal.
Tvoj pohľad ma znepokojoval, no zároveň priťahoval.
Chcel som vedieť, na čo myslíš, Clay.
VOCÊ ESTÁ LENDO
Milujem ťa, Clay
FanficPodoprel si hlavu a potichu sledoval nočnú oblohu. "Raz, budeme aj my dve svietiacie hviezdy na nočnej oblohe, Clay." [s príbehom stále niesom spokojná, preto ho dookola upravujem]
