Matka ma zbila.
'Vraj som k ničomu.
Nemám budúcnosť.
Nezaslúžim si žiť.
Nemám žiadne city.'
Pred pár dňami som jej prial pekné ráno a teraz toho ľutujem.
Ľutujem toho že mám tú istú krv ako ona.
Nenávidí ma.
Bije ma.
Bije ma.
Bije ma.
Zlosť si vylieva na mne.
"Môžem byť aj ľudí, ktorých milujem!"
Moja matka ma ale miluje, Clay.
YOU ARE READING
Milujem ťa, Clay
FanfictionPodoprel si hlavu a potichu sledoval nočnú oblohu. "Raz, budeme aj my dve svietiacie hviezdy na nočnej oblohe, Clay." [s príbehom stále niesom spokojná, preto ho dookola upravujem]
