Milujem ťa, Clay

Epilog

Dopis od bruneta,

s písaním tohto listu sa mi srdce rozpadá, ale cítim, že musím vyjadriť svoje najhlbšie ospravedlnenie a ľutovanie. Nemám slová, aj keď viem, to čom som urobil bolo nesprávne, občas som to dokonca oľutoval, ale keď zomriem, a znova budem s Clayom, budeme štasný. Neboj sa, za chvíľu budeme spolu. Len my dvaja. Tam, kde som ti žiadnu bolesť nespôsobil. Tam, kde budeme spolu tancovať na nočnej oblohe.

Cítim sa vyčerpane a osamelo bez teba, aj keď som si svojím konaním vzal život do vlastných rúk. Žiadam o odpustenie, aj keď viem, že ho možno nikdy nezískam. Tvoja smrť mi ukázala, aké hrozné dôsledky môže mať neovládateľná vášeň v nepochopenom svete.

    Pretože mi chýbaš viac, než som očakával. Pretože som sa do teba zamiloval. Do tvojich očí. Do tvojej smutnej duše, ktorá narodila osemelá. Nikdy by som si neodpustil, keby som sa neospravedlnil za svoje činy, ktoré ťa pripravili o život a zanechali bolestivé jazvy na tvojich blízkych.

Tento svet nebol nikdy stvorený pre nás.

George,
z ktorého sa napokon stala žiariaca hviezda na oblohe.

PS: tá slza nebola moja. ;)

Z dvoch mladých chlapcov zostala len kopa popola, ktorú vietor odvial, a ich životy boli zabudnuté, navždy stratené vo vlnách vetra.

A keď ste sa dostali k ich spoločnému hrobu a započúvali ste sa do prefukujúceho vetru štekliaci koruny stromov, mohli ste počuť ten zúfalí hlások prosiaci o odpustenie. Tento slabý zvuk bol ako posledná pamiatka na ich existenciu, zmiznuteľný a tajomný, ako spomienky na chlapcov, ktorých prítomnosť sa navždy stratila.