Zobral mi prsty na ľavej ruke a začal ich nenávistne pukať.
Bolelo to, ale bol som ticho.
Nemyslel som na nič iné ako nič neprejaviť.
Som k ničomu.
Nemám budúcnosť.
Nezaslúžim si žiť.
Nič necítim.
"Bolo nám súdené, deliť sa o jednu izbu, George~"
Zasmial sa a odišiel.
Je nadržený.
Určite pojde za Karlom.
Osamocená slza mi vyšla z oka.
Ja predsa neplačem!
Postavil som sa a rýchlo som vyšiel na balkón zapáliť si.
Nepotreboval som ťa, Clay.
YOU ARE READING
Milujem ťa, Clay
FanfictionPodoprel si hlavu a potichu sledoval nočnú oblohu. "Raz, budeme aj my dve svietiacie hviezdy na nočnej oblohe, Clay." [s príbehom stále niesom spokojná, preto ho dookola upravujem]
