Je 12:00, a ideme na obed.
Sme v jedálni.
Je celkom veľká.
Zaujímavé.
Ako ľahko by sa tu dalo niekoho zabiť?
Sadol som si ku stolu.
Sám.
Začal som jesť jedlo.
Segedínsky s chlebom.
Zrazu mi niekdo hodil do hlavy chleba.
Rostrúsil sa po zemy tak ako tvoj smiech po celej jedálni.
Prečo si ho hodil, Clay?
YOU ARE READING
Milujem ťa, Clay
FanfictionPodoprel si hlavu a potichu sledoval nočnú oblohu. "Raz, budeme aj my dve svietiacie hviezdy na nočnej oblohe, Clay." [s príbehom stále niesom spokojná, preto ho dookola upravujem]
