Na umývadle ležala žiletka, akoby tam čakala len na mňa.
Zobral som ju do ruky.
Napadlo ma, či ma niekto sleduje.
Ale ten pocit, ten neodbytný tlak, bol silnejší.
Potiahol som žiletkou po koži a o chvíľu sa objavili tenké pramienky krvi, ktoré sa pomaly roztekali.
Ruku som si držal vo vzduchu, nehybne na ňu pozeral, fascinovaný tou červenou stopou, ktorá značila môj čin.
Ale nestačilo to.
Chcel som viac, potreboval som viac.
Cítil som tvoju prítomnosť, ako keby si bol so mnou v tej miestnosti.
To ty si sa pozeral, Clay.
ESTÁS LEYENDO
Milujem ťa, Clay
FanficPodoprel si hlavu a potichu sledoval nočnú oblohu. "Raz, budeme aj my dve svietiacie hviezdy na nočnej oblohe, Clay." [s príbehom stále niesom spokojná, preto ho dookola upravujem]
