Začal si sa približovať viac a viac.
Každý tvoj krok ma privádzal bližšie k hranici medzi pohodlím a strachom.
Vychádzal som z príjemného kruhu bezpečnosti, cítil som, ako sa mi zoviera hrdlo.
Je to debil.
Neviem, skadiaľ prišiel ten hlas.
Odstrčil som ťa preč, ako keby si bol nebezpečný, a rýchlo som sa zatvoril v kúpeľni.
Srdce mi bilo ako šialené a hlasy sa ozývali všade okolo mňa.
Každý z nich mi niečo vyčítal.
Ty si tam zostal stáť, nehybne si pozeral na miesto, kde som pred chvíľou stál, akoby si nerozumel.
Prečo mi to robíš, Clay?
YOU ARE READING
Milujem ťa, Clay
FanfictionPodoprel si hlavu a potichu sledoval nočnú oblohu. "Raz, budeme aj my dve svietiacie hviezdy na nočnej oblohe, Clay." [s príbehom stále niesom spokojná, preto ho dookola upravujem]
