"Ako si si dnešok užil?" spýtal si sa z ničoho nič.
Tvoje zelené dúhovky venovali pozornosť len mne.
V tej chvíli sa svet zdal byť menší, ako keby sme v ňom boli len my dvaja.
"Dobre, ty?"
Usmial som sa, ale stále som sa na teba nepozrel.
Srdce mi búšilo, až som sa bál, že ho budeš počuť.
Urobil si krok dopredu a nečakane si mi dal malú pusu na líčko.
Cítil som, ako mi tvár horí, a na sekundu sa zastavil čas.
Potrebujem cítiť ten moment ešte raz.
Urob to znova, Clay.
YOU ARE READING
Milujem ťa, Clay
FanfictionPodoprel si hlavu a potichu sledoval nočnú oblohu. "Raz, budeme aj my dve svietiacie hviezdy na nočnej oblohe, Clay." [s príbehom stále niesom spokojná, preto ho dookola upravujem]
