Kapitola 20-,,To si robíte srandu!"

144 11 3
                                    

,,Rose, vstávaj."potriasla mňou mama.,,Čo sa deje?"opýtala som sa ospalo.,,Nič, len sú dve poobede."povedala mama so smiechom.,,Už vstávam."zamrmlala som a otvorila oči. Uvidela som vysmiatú mamu.,,Čože si taká veselá?"opýtala som sa mamy.,,Dnes pôjdeme za jedným pánom s ktorým som sa zoznámila asi pred dvoma týždňami. Je milý a má dve deti približne v tvojom veku, takže si môžeš nájsť nových kamarátov."povedala mama nadšene a rýchlo utekala neviem kam. Takže moja mama má známosť. Super! Nie, že by som jej nepriala nech je šťastná, ale aj tak mi je to nejaké nepríjemné. Asi zavolám Tylerovi nech sem na chvíľu príde.
Od tej párty čo som bola s babami a Adrianom uplynul asi mesiac. Neviem prečo, ale Adrian sa mi od vtedy snaží vyhýbať alebo je na mňa hnusný. Keď som sa ho spýtala prečo to robí, odpovedal, že nech to neriešim. Zobrala som mobil do ruky a vytočila Tylerové číslo. Po pár zazvoneniach mi to zdvihol.,,Ahoj."pozdravila som sa mu.,,No ahoj, čože som poctený tvojím telefonátom."povedal so smiechom. Ja som len prevrátila očami a pokračovala.,,Ja len či nechceš prísť na chvíľu ku mne." ,,S radosťou. Asi za desať minút som u teba."povedal určite s úsmevom.,,Okey, teším sa, ahoj."zavesila som mobil a išla sa rýchlo umyť a prezliecť. Hneď keď som si na seba navliekla tričko, Tyler zaklopal. Rýchlo som zbehla dole po schodoch a otvorila mu dvere. V nich stál v celej svojej kráse.,,Ahoj."pozdravila som ho s úsmevom.,,Ahoj."odzdravil ma hneď na to ma jemne pobozkal. Tieto jeho bozky tak zbožňujem. Musela som sa odtiahnuť preto, že som nemala už žiaden kyslík.,,Poďme hore."chytila som ho za ruku a viedla ho do svojej izby. Zavrela som za nami dvere a rovno ho pobozkala. Najprv bol zaskočený no neprotestoval. Pomaly sme sa premiestnili na posteľ. Jednou rukou som mu zašla do vlasov a druhou zas pod tričko.,,Rose pôjdeme...preboha."ups. Hneď sme sa s Tylerom od seba odtrhli.,,Veľmi sa ospravedlňujem, nevedela som, že máš návštevu."povedala mama zadružujúc smiech.,,To nič. A čo si chcela?"opýtala som sa trápne.,,Lenže vyrážame asi za hodinu a pol hodiny a obed je už naložený."prikývla som a postavila sa z postele. Počkala som kým mama odíde a naspäť si sadla na posteľ.,,Trapas."povedala som smiechom.,,Však nevadí a kam to idete?"opýtal sa Tyler so zdvihnutým obočím.,,Ideme za známym mojej mamy."nechápem načo tam musím ísť aj ja.,,No poďme do jesť."povedala som a išla dole po schodoch. Na obed sme mali cestoviny so syrovou omáčkou. Bolo to vynikajúce.,,Potom si obleč niečo slušné."kázala mi mama.,,A kto všetko okrem mňa tam ide?"opýtala som sa zvedavo.,,Stefan išiel nikde s kamarátmi a Eliss má teplotu." ,,Super."povedala som potichu a ďalej pokračovala v jedení.,,Ja už pôjdem."povedal Tyler.,,Ale nemusíš ísť keď ešte nechceš."povedala som a objala ho. Objatie mi opätoval a hladil ma po chrbte.,,Rád by som, ale už musím ísť. Držím palce s tou návštevu."povedal a pobozkal ma do vlasou.,,Tak idem."daroval mi ešte jeden bozk a potom odišiel. Vôbec sa mi tam nechce, ale čo iné mi zostáva aby som nesklamala mamu. Išla som do svojej izby a prehrabávala sa vo svojej skrini. Vybrala som si kratšie biele šaty. Rýchlo som si učesala vlasy a nechala ich rozpustené.Ešte som si dala špirálu s rúžom a bola som nachystaná.,,Už som mamy!"zakričala som.,,Dobre poď dolu, už pôjdeme."zišla som dole a uvidela mamu.,,Wau, vyzeráš úžasné."pochválila som ju. Mala modré šaty s čiernym opaskom.,,Ďakujem aj ty."usmiala sa na mňa a otvorila vchodové dvere vyšla som. Nastúpila som do jej auta a čakala kedy si prisadne. Cesta trvala asi pol hodinu. Musím priznať, že dom majú prekrásny. Vystúpila som z auta a ďalej obdivovala ten prekrásny dom.,,Tak pripravená."opýtala som sa maminy.,,Ja áno, ale či ty."opýtala sa ma.,,Ja to nejako zvládnem."usmiala som sa kráčala ku vchodu. Jemne som zaklopala a čakala kedy nám otvoria dvere.,,Dobrý deň dámy."privítal nás pán, asi mamin nápadnik.,,Dobry deň ja som Rose Beneth."podala som mu ruku slušne. On mi podal tiež svoju, ale ďalej som už nevnímala.,,To si robíte srandu!"

Láska niekedy bolíWhere stories live. Discover now