Láska niekedy bolí

Kapitola 23-,,Čo sa tu dopekla deje?"

Podľa ich výrazov som jediná, ktorá tomu vôbec nechápe.,,Čo sa tu dopekla deje?"opýtala som nechápavo. Nenávidím, keď, sa niečo dozviem posledná.,,My sa už tuto s Tylerom poznáme, že? Chodili sme spolu na strednú a to ti poviem, s ním bola totálna prča."začal Adrian a ja som sa pozrela na Tylera. Čo je na tom zlé? Všimla som si, že ešte má výraz ako by videl smrť.,,Aha a prečo sa tak tváriš?"teraz som otázku venovala Tylerovi. Toto bude asi ešte zaujímavé.,,Poď do vnútra."pozvala som Adriana dnu. Sadla som si na gauč a chalani ma napodobnili.,,No čo Tyler?"venovala som mu jeden pohľad a všimla si, že sa stále na mňa pozerá, ale do reči mu nejako není. Svoj pohľad som tentokrát obrátila na Adriana.,,Tak mi to povedz ty."povedala som mu.,,No na strednej sme boli celkom kamoši. Bol to sukničkár."povedal stále pozerajúc na mňa.,,Asi tak ako ty."odvetila som hnusne.,,Héééj, ja som schopný sa kvôli tebe zmeniť."všimla som si ako po tejto vete Tyler ožil.,,Môžem vedieť ja, teraz o čom sa tu bavíte."ozval sa prvýkrát po tom čo prišiel Adrian.,,Ja by som to rada ďalej dopočúvala."pozrela som sa na Adriana.,,No ako som hovoril, bol to sukničkár. Bolo o ňom známe, že sa vyspal s každou babou."tak a teraz som sa nasrala.,,Rose, ja už vážne musím ísť."snažil sa Tyler z toho vykrútiť.,,To by sa ti páčilo, že?"snažila som sa ešte pokojne rozprávavať, ale ako sa poznám, dlho mi tento tón nevydrží.,,Rose, pre mňa za mňa sa o tom môžeme porozprávať potom, ale teraz vážne musím ísť."všimla som si ako pokojne rozpráva.,,A kam to vlastne ideš? Vyspať sa s niakou štetkou?"toto nesmerovalo z mojich úst. Toto už povedal Adrian. Všimla som si ako Tylerova tvár naberá odtieň červenej.,,Prečo sa ty vlastne do nás staráš? A načo si vlastne sem prišiel?"zvyšoval hlas Tyler. Nenávidim keď kričí. Vyzerá pri tom strašidelne, ale aj veľmi sexy.,,Ja som sem prišiel za Rose pozrieť ju, snaď nežiarliš."zaškeril sa Adrian.,,Viete čo,"ozvala som sa.,,Tyler, ty radšej už choď, my dvaja sa spolu porozprávame. A ty Adrian na čo si ma prišiel pozrieť?"opýtala som sa ho. Adrianovi sa ešte viac rozšíril úsmev, asi čakal, že ho na mieste vykopnem.,,Chcel som, aby sme išli na chvíľu ku mne."popravde som nečakala toto.,,Neponáhľal si sa náhodou?"opýtala som sa Tylera, ktorý tam stál na mieste a pozoroval nás. Prikývol a naklonil sa ku mne, že ma pobozká, no ja som sa uhla. Stále som bola naňho nahnevaná. Ďalej som sa venovala Adrianovi.,,Nehnevaj sa, ale mne sa nechce teraz nikam chodiť."povedala som mu.,,Nevadí, tak ja budem u teba."povedal veselo a pozrel sa na mňa.,,Nie si ty nejaký drzý a nechcel si sa ni vyhýbať."zdvihla som obočie.,,Chcel, ale to mi nejak nevyšlo."pokrčil plecami a ďalej na mňa pozeral.,,Dobre, ale iba na hodinu."až teraz som si všimla, že mám na sebe ešte stále pyžamo a nahlave hniezdo.,,Preboha."zhrozila som sa nad svojím outfitom.,,Čo je?"spýtal sa Adrian.,,Som ešte v pyžame a moje vlasy vyzerajú ako by tam zomrelo nejaké zviera."povedala som zúfalo.,,No mne sa páčiš aj teraz."povedal a usmial sa na mňa. Jeho poznámku som ignorovala. Vybehla som po schodoch rovno do svojej izby.,,Idem sa prezliecť!"zakričala som naňho a obliekla si rifle s tričkom. Zišla som dole a videla ako tam ešte sedí.,,Nie si hladný? Môžem priniesť čipsy ak chceš."povedala som pri prezeraní poličky s občerstvením. Zrazu som počula ako niekto odomyká dvere.,,Super už si hore Rose, poď..."zasekla sa mama keď uvidela Adriana. Hneď sa zdvihol a šiel pomôcť mojej mame s nákupmi. Keď zobral tašky tak.sa jej predstavil.,,Ja som Adrian Lawrence, Rosin spolužiak, tešíma."povedal a usmial sa ňu. Ona mu úsmev opätovala a tiež sa predstavila.,,Tak poďme hore."povedala som mu a viedla ho do svojej izby.,,Tak toto je moja izba."povedala som a všimla si ako sa naokolo obzeral. Prezeral si fotky, no pri jednej sa zastavil a zamračil sa. Bola to fotka na ktorej sme boli ja s Tylerom a bozkávali sme sa.,,Tak čo budeme robiť?"nenápadne som sa snažila aby odpútal svoju pozornosť od tej fotky. Otočil sa a pozrel sa na mňa. Neviem prečo, ale cítila som sa previnilo.,,Vieš čo? Poďme predsa len von."povedala som mu.,,Keď chceš, môžme. A kam pôjdeme?"opýtal sa a ľahol si na moju posteľ.,,Neviem, môžme ísť do nejakej kaviarne."nič lepšie mi nenapadlo.,,Okey, tak teda poďme."postavil sa z postele a išiel dole.

,,Jedenkrát kávu s mliekom bez cukrun"povedala som čašníkovi a otočila sa k Adrianovi.,,Ja si nedám nič."
Asi sme tam boli hodinu a pol a potom sme odišli.,,Tak a teraz čo?"opýtal sa.,,Ja už pomaly pôjdem domov."odpovedala som mu.,,Dobre, odprevadím ťa?"
,,Nie nemusíš, zvládnem to sama."rozlúčili sme sa a každý išiel iným smerom.

,,Som doma."povedala som keď som vošla domu.,,Ahoj, v izbe ťa čaká Tyler."povedala mama hneď ako som prišla. Vyšla som po schodoch a izbe uvidela Tylera ako leží na posteli a prezerá si fotku, na ktorú sa pozeral Adrian. Keď si ma všimol posadil sa a fotku položil na nočný stolík.,,Ahoj."pozdravil ma.
,,Čau."odzdravila som ho a sadla si na stoličku oproti nemu. Na chvíľu nastalo trápne ticho, ktoré som prerušila ja.,,Na čo si prišiel?"opýtala som sa chraplavým hlasom.,,Lebo som.sa ťa prišiel niečo spýtať."povedal pozerajúc na mňa.,,Počúvam."popohnala som ho.,,Chcel som sa ťa spýtať či by..."

Zase sa ospravedlňujem, že som nepridala dlho časť. Dúfam, že sa vám kapitola páčila. :)