Kapitola 26-Nehoda

131 17 0
                                    

,,Kedy tam už budeme?"zamrnčala som. Už aj ja som začala tešiť do toho baru.,,Za chvíľu."povedal a ďalej sa sústredil na cestu. Ja som si zatiaľ položila hlavu na chladné sklo dverí od auta a čakala kedy tam prídeme. Po chvíli som hlavu zdvihla keď som uvidela mne už známy bar. Tyler zaparkoval auto a ja som z neho vystúpila. Počkala som kým príde za mňou a spolu sme vošli do baru. Vnútri boli skoro všetci moji spolužiaci. Uvidela som tam Katherine, tak som k nej prišla.,,No ahój, prišla si."objala ma. Potom sa odtiahla a ešte dodala.,,Teda prišli ste."povedala a pozrela sa za mňa.,,Ja som Tyler."podal jej ruku a ona ju prijala.,,Katherine."usmiala sa naňho a potom sa zase venovala mne.,,Tak si poďme teda objednať."celá nadšená vyšla k pultu a niečo objednala. Pozrela som sa na Tylera, no on tam už nebol. Obzerala som sa naokolo a uvidela ho ako si išiel aj on niečo išiel objednať. Pocítila som ako sa niekto dotkol môjho ramena. Prudko som sa otočila a všimla si Adriana.,,Ahoj."pozdravila som ho.,,Ahoj prišla si."usmial sa na mňa. Prikývla som.,,Áno prišla ale nie sama."pohľadom som zablúdila k Tylerovi, ktorý ešte stále stál pri bare.,,Tak ja zatiaľ idem."žmurkol na mňa a išiel za ostatnými.,,Čo chcel?"opýtal sa ma Tyler keď prišiel s dvoma drinkami a jeden mi podal. Neviem čo to je lebo vôbec sa v nich nevyznám.,,Nič, iba sme.sa.rozprávali."odpovedala som a napila sa zo svojho pitia. Voľnou rukou som ho chytila za tú jeho a vykročila k ostatným.,,Rose."počula som známe hlasy spolužiakov.,,Prišla si."povedal Josh-môj kamarát.,,Takúto spoločnú žúrku by som si nenechala ujsť."zasmiala som sa a sadla si vedľa neho.,,A priviedla si si aj spoločnosť."dodal a pozrel sa na Tylera.,,Ako sa voláš chlapče?"opýtal sa ho.,,Tyler."odpovedal so smiechom.,,Tak vitaj v naše parte."usmial sa a pobúchal ho po chrbte.,,Tak to je mi cťou."povedal tentoraz Tyler a napil sa zo svojho drinku.
Asi dve hodiny sa takto niesli v zábave. Každý sme sa striedal s donáškou drinkov a teraz bol rad na mne. Postavila som sa zo sedačky a vybrala sa objednať pitie.,,Ahoj kočka."pristúpil ku mne nejaký slizký chlapík.,,Nechceš niekam ísť."povedal a začal si ma obzerať. Stopercentne bol opitý na mol.,,Prepáčte ale nemám záujem."ďalej som mu nevenovala pozornosť, no to bola možno chyba, pretože ma zdrapil za ruku a ťahal ma preč.,,Pustite ma."snažila som sa vytrhnúť mu ruku zo zovretia no držal ma prisilno. Potom ma buchol o stenu a ja som sykla od bolesti. Svoju tvár mal nebezpečne blízko mojej. Cítila som jeho hnusný dych. Nakláňal sa ku mne no ja som mu dala facku. Chytil si líce a ja som všimla jeho naštvaný výraz. Ups. Chytil ma za vlasy a zase ma niekam ťahal, no všimla som si ako sa k nám niekto rútil. Rozoznala som Adrianovu tvár a za nim Tylerovu a pár mojich spolužiakov.,,Pusti ju."odstrčil ho odo mňa a videla som ako sa Tyler doňho pustil. Dal mu päsťačku až padol na zem a z nosu mu tiekol červený pásik krvi. Tyler chcel pokračovať no ja som ho zastavila.,,Pusti ho. Už ma dosť."snažila som sa ho zastaviť. On prestal a s vypľašenými očami si ma obzeral.,,Rose si v poriadku?"opýtal sa priam hystericky.,,Som, neboj sa."snažila som sa ho upokojiť. Nad tým som sa zasmiala.,,Čo je smiešne?"opýtal sa nechápavo.,,Nič, len ty by si mal upokojovať mňa, nie ja teba."zase som sa zasmiala, asi mi tomu napomohol aj alkohol. No Tylerovi to nebolo smiešne.,,Rose už radšej poďme domov."povedal stále s kamennou tvárou.,,Tyler, nepokazíme si večer kvôli nejakému debilovi."povedala som a chytila ho za ruku.,,Rose je ti niečo?!"pribehla tentokrát Katherine.,,Som v poho, nič mi nie je."povedala som už dúfam posledný krát.,,Nič sa nedeje môžeme pokračovať."vybrala som sa k našim miestam no Tyler ma chytil za ruku.,,Au!"vytrhla som si ju z jeho zovretia a pozrela som sa na ňu. Mala som ju celú červenú.,,Rose čo sa ti stalo?"chytil mi ju teraz opatrne a prezeral si ju.,,Nič, len ma ten muž držal silnejšie ako mal. Dobre poďme k ostatným."
,,Rose ja si vážne myslím, že by sme mali ísť domov."
,,Som dospelá a viem zhodnotiť či som schopná tu ostať alebo nie."povedala som trochu podráždene. Nemám rada keď mi niekto diktuje čo mám robiť. No nahodila som psie oči a dúfala, že im podľahne. A stalo sa tak. Dohodli sme sa, že ešte dve hodiny. Všetci sme si posadali naspäť na svoje miesta a ďalej sa zabávali. Vypila som toho asi najviac a preto sa chalani rozhodli, že ma dobehnú. Ja som radšej s nimi nesúťažila, lebo som vedela čo ma bude čakať ráno. V devätnástke sa takto opiť by asi nebolo také dobré. Lenže teraz som to vôbec neriešila.,,Rose, už by sme mali ísť."povedal Tyler. Ja ho asi nepochopím. Vypil toho hodne a aj tak je zodpovedný.,,Ešte nie."zamrnčala som a hodila sa mu okolo krku.,,Tak poď aspoň na chvíľu von."postavil ma na nohy a vybrali sme sa k východu. Nadýchla som sa čistého vzduchu. Bol veľmi príjemný. Už chápem prečo ma vytiahol von. Vrátili sme sa naspäť a mne sa zatočila hlava. Sadla som si k ostatným a čakala kedy ten hnusný pocit prestane. Objednali sme si ďalšie dve rundy, ktoré som ja už nepila, keď zase Tyler začal s tými svojimi rečami.,,Rose poď, už si dosť opitá."
,,Ja?"ukázala som na seba a nevinne zaklipkala očami. Všetci sa pustli do rehotu, aj ja.,,Keď nie po dobrom."povedal a chytil ma do náruče ako princeznú. Zapišťala som no následne sa rozosmiala. Keď som si uvedomila, že to myslel vážne, zakričala som niečo v tom zmysle na rozlúčku a nechala sa unášať Tylerom na tmavú ulicu. Tam na nás čakal už taxík. Tyler ma jemne doňho položil a následne nastúpil aj on. Zamrmlal ulicu nášho bytu a ja som si položila hlavu na jeho pevnú hruď. Prečo nemôžem z baru vyjsť aj niekedy triezva? Došla na mňa únava a nič som potom už nevnímala.



,,Nechaj ma."prehodila som sa na druhý bok a položila si vankúš na hlavu.,,Ak nechceš ísť neskoro do školy mala by si vstávať."odhrnul zo mňa perinu a ja som ho mala chuť zabiť. Ak si myslel, že týmto ma dostane z postele tak sa veľmi mýlil.,,Rose?"zamrnčala som a ďalej sa snažila zaspať.,,Dobre, keď nevídeš začnem ťa štekliť."povedal a ja som si dala vankúš preč z tváre a pozrela sa naňho.,,To neurobíš."

,,Ale urobím."začala som sa smiať, lebo jeho prsty blúdili po mojej pokožke.,,Dosť, už vstanem."odtiahol ruky a ja som sa prestala smiať. Zase ma pochytila únava.,,Nemohli vymyslieť lepší deň ako potom stavať o siedmej do školy."zamrnčala som a postavila sa z postele. Výnimočné ma ani nebolela hlava .,,Podľa mňa si to nikto neuvedomil."zasmial sa išiel si napustiť pohár vody.,,Dnes mám prvý deň v práci."povedal a sadol si na stoličku.,,Super, a kedy prídeš?"opýtala som sa dúfajúc, že skoro.,,Asi tak okolo piatej."no nič moc, ale lepšie ako do polnoci.,,Tak ťa tu potom budem čakať."usmiala som sa naňho a chystala sa do školy. Umyla som sa, prezliekla a išla. Bola som strašne unavená. Cestu som úspešne zvládla. V triede bola asi polovica spolužiakov. Keď som si išla sadnúť uvidela som Katherine ako spí. S úškrnom som k nej prišla a buchla ju do ramena. Otvorila oči a zaostrila na mňa.,,Kto vymyslel ten debilný žúr?"zamrmlala a zase zatvorila oči.

Deň našťastie ubehol rýchlo. Stále som bola unavená. Nastúpila som do auta a chystala sa domov. Odbočila som na diaľnicu. Cítila som ako sa mi zatvárili oči. Rozum mi hovoril, že ich mám otvoriť, no telo hovorilo úplne niečo iné. Počula som trúbenie a potom už len TRESK. Potom som nevidela nič iné ako čierno-čiernu tmu.

Ahooojte. Dúfam, že sa vám táto kapitola páčila. :)

Láska niekedy bolíHikayelerin yaşadığı yer. Şimdi keşfedin