Láska niekedy bolí

Kapitola 22-,,Dlho sme sa nevideli."

,,Adrian už prestaň!"odstrčila som ho a snažila sa vystúpiť z auta. No on ma rýchlo chytil za lakeť.,,Prečo nechceš byť so mnou?"opýtal sa ma nechápavo.,,Lebo som šťastná s niekým iným."povedala som, vytrhla si ruku z jeho zovretia a vystúpila z jeho auta.,,Budeš toho ľutovať."počula som ako za sebou.,,Ja si to nemyslím."odpovedala som mu a popritom si vyberala kľúče od domu. Vošla som do vnútra a počula Adriana ako ešte povedal.,,Ale budeš."prevrátila som očami, no ďalej som to neriešila. Zabuchla som za sebou dvere a rýchlo utekala do svojej izby. Všimla som si ako mi Eliss vošla do izby.,,Kde je mama?"opýtala sa ma.,,Ešte stále na návšteve."ľahla som si na posteľ a zobrala mobil do rúk. Dostala som správu od Tylera.

No ako to dopadlo?

Celkom dobre.

Zaklamala som mu a odložila mobil. Zrazu som započula ako mi zazvonil. Pozrela som sa na displej a uvidela Tylerovo meno.,,Ahoj." ,,No ahoj, neboli ste tam tak dlho som si myslel."povedal a zasmial sa.,,Prišla som iba ja, mama je ešte tam."pretočila som očami.,,Nechceš prísť ku mne?"navrhla som mu z ničoho nič.,,No ja neviem, je už dosť hodín."povedal smutne.,,Prosím, strašne sa nudím."zamrnčala som dúfala, že nakoniec pristúpi na môj návrh.,,Čo už s tebou. Som na ceste."hneď som sa usmiala.,,Veľmi sa teším." ,,Tak to tam budem rýchlejšie."povedal a ja som sa musela zasmiať. Zložila som a rýchlo utekala do kúpeľne. Prečesala som si vlasy, ktoré som si nechala rozpustené a ešte si umyla zuby. Po chvíli čo som sa doupravovala zazvonil zvonček. S radosťou zbehla dole a otvorila dvere. V nich stál Tyler celej svojej kráse. Hneď keď som si ho všimla, tak som ho pobozkala. Všimla som si, že najprv trochu stuhol no potom sa uvoľnil a bozk mi opätoval.,,No ako dopadlo to dobre, teda."povedal keď vchádzal do vnútra.,,Celkom hej."nahodila som falošný úsmev a sadla si na gauč.,,Neklam Rose. Všimol som si aký úsmev si nahodila."Tyler ma proste poznal.,,Vážne to dopadlo dobre, len som tam stretla spolužiaka a len ma to trochu prekvapilo."radšej som vynechala časť o čom sme sa rozprávali. Všimla som si ako si ma s vážnou tvárou premeriava, no po chvíle zase usmial prisadol si ku mne. Objal ma okolo ramien a začal..,,Tak čo budeme robiť?"opýtal sa s úsmevom.,,Pozrime si nejaký film."navrhla som.,,Okey tak aký?"opýtal sa a ja som začala premýšľať čo by sme si mohli pozrieť. Zrazu mi nejaký napadol (nenapíšem sem názov, lebo v skutočnosti mi nič nenapadlo :D),,Ja to nachystám, ty choď zatiaľ do izby."navrhla som mu začala chystať film. Zobrala som USB kľúč a utekala do svojej izby. Na posteli sa už rozvaľoval Tyler. Pobúchal na miesto vedľa seba. Ja som zapojila kľúč a ľahla si vedľa neho. Zase ma objal okolo ramien a ja som vtedy bola najšťastnejší človek na zemi.,,Vieš, že ťa veľmi milujem."hneď ako to povedal, začala som rozplývať nad tými slovami.,,Aj ja teba."darovala som mu jeden bozk na pery a zapla film. Po chvíli na mňa došla únava a ja som sa jej nebránila.

Keď som sa zobudila, všimla som si, že Tyler ešte spí, už bolo asi desať hodín. Nedalo mi to, musela som sa pozerať ako ešte oddychuje.,,Nepozeraj sa na mňa."zamrmlal a otočil sa ku mne.,,Ako si vedel, že na teba pozerám?"opýtala som sa ešte stále prekvapene.,,Neviem, proste som to vycítil."otvoril oči a zahľadel sa na mňa. Ja som nemohla odrhnúť zrak od jeho krásne ľadovo modrých očí.,,Už by som mal ísť, Rose."povedal, keď odtrhol pohľad z mojich očí.,,To už teraz?  Výhoda dnešku je, že nemám žiadne prednášky a ty musíš ísť."povedala som a sadla si do tureckého sedu.,,Prepáč Rose,"všimla som si, že ho to naozaj mrzí.,,No dobre."postavila som sa z postele a išla na chodbu. Tyler ma následoval.,,Tak ti potom napíšem, dobre?"opýtala som sa a on s úsmevom prikývol. Naklonil sa ku mne a pobozkal ma. Bola som strašne nerada keď sa odtiahol. Išla som ho odprevadiť ku dverám. Keď ich otvoril, všimla som v nich vyškereného Adriana s rukou vo vzduchu. Asi chcel akurát zaklopať. Všimla som si ako Tyler hneď stuhol keď ho uvidel. Nápodobne aj Adrian, ale úsmev mu nezmizol.,,Dlho sme sa nevideli."povedal a adresoval to Tylerovi. Čo sa tu preboha deje?

Chcem sa ospravedlniť, že som dlho nenapísala dlho kapitolu. Vôbec som nevedela čo napísať a k tomu som čítala úžasnú knihu. Dúfam, že sa vám kapitola páčila :)