Láska niekedy bolí

Kapitola 28-,,Čo?"

O pár dní

Tyler

Už asi piate ráno vstávam sám. Ako každý deň išiel nerad do roboty, ale musel som. Obliekol som sa a išiel.

,,Čo si dáte?"nahodil som falošný úsmev.,,Dvakrát kolu."povedala nejaká baba a usmiala sa na mňa. Prikývol som a išiel k pultu.,,Dvakrát kolu."zopakoval som a čakal kedy ich dostanem.
Zobral som objednávku a kráčal k stolu.,,Tu to máte."položil som im tam ich pitia a išiel rovno k ďalšiemu stolu. Mali sme sa vystriedať, takže ja som mal byť teraz za pultom. Postavil som sa a čakal na ďalšiu objednávku. Počul som ako mi zazvonil mobil. Na displeji svietilo meno Kate Benethová. Okamžite som to zdvihol.,,Príď hneď do nemocnice."povedala a hneď na to aj zložila.,,Prosím ťa vystriedaj ma."povedal som nejakému kolegovi a ani som nečakal na jeho odpoveď. Rýchlo som nastúpil do auta. V nemocnici som bol asi za desať minút. Normálne by mi cesta asi trvala dvakrát toľko. Hneď som išiel tam, kde mala Rose izbu. Bez povolenia som tam vtrhol a uvidel som tam už prebratú Rose. Prišiel som k nej a chytil ju za ruku. Už naberala svoju farbu, ale modrín mala ešte dosť.,,Ahoj."povedala potichu a usmiala sa na mňa.

Rose

Všetko ma bolelo. Od mamy som zistila čo všetko sa stalo. Ja si naposledy pamätám ako som zaspala v aute. Keď som uvidela Tylera hneď som sa potešila.,,Koľko tu už som?"opýtala som sa chrapľavým hlasom.,,Päť dní."povedala mama a pohladkala ma po vlasoch. Radšej nechcem vidieť svoj účes.,,Ako sa cítiš?"opýtal sa ma teraz Tyler.,,Všetko ma bolí, ale hlava najviac."povedala som.,,A som strašne unavená."dodala som.,,Tak oddychuj."povedala mi mama. Hneď ako to dopovedala prišiel ku mne do izby doktor.,,Ako sa cítite?"opýtal sa ma.,,Vsetko ma bolí a som unavená."povedala som.,,To je normálne. Musíte teraz veľa odpočívať. Ak dovolíte, mala by byť teraz sama."povedal a ukázal na dvere.,,Ale mne tu nevadia."povedala som.,,To nevadí. Teraz choďte spať a potom sa porozprávame."prikývla som v rámci možnosti a zatvorila oči. Netrvalo dlho a zaspala som.

Keď som otvorila oči uvidela som len, ktorý Tylera mal hlavu položenú na mojej posteli. Asi aj on zaspal. Usmiala som sa a začala som sa mu hrať s vlasmi. Netrvalo dlho a aj on sa zobudil.,,Zaspal som?"opýtal sa a pretrel si oči.,,Hej a bol si roztomilý."povedala som s úškrnom.,,A kde je mama?"opýtala som sa.,,Povedal som jej nech ide na chvíľu domov aby si oddýchla."povedal a chytil ma za ruku.,,Rose, chcem sa ti ospravedlniť za to čo sa ti stalo."povedal potichu. Ja som zostala v šoku.,,Prečo by si sa mi mal ospravedlňovať? To ja za to môžem."povedala som.,,Ale keby som ťa vtedy nenútil ísť do školy, nemuselo sa to stať."povedal smutne. Ja som si len povzdychla.,,Nemôžeš sa obviňovať. Ty za to nemôžeš a teraz je to už jedno. Som nažive a to je hlavné."povedala som a usmiala sa na neho.,,Už ste hore."vtrhol sem zase ten doktor a ja som si len potichu povzdychla.,,Môžete nás nechať na chvíľu osamote?"opýtal sa doktor Tylera. On prikývol a išiel preč. Doktor si sadol na jednu zo stoličiek.,,Ako sa cítite?"opýtal sa ma.,,Už lepšie ako keď som sa prebrala."prikývol a zapísal si to.,,Chcete vedieť svoj zdravotný stav?"opýtal sa ma pozerajúc do papierov.,,Samozrejme."povedala som a čakala kedy začne.,,Mali ste pár pohmliaždenín, vnútorné krvácanie a máte zlomenú nohu,"pretočil na druhú stanu a tam sa trochu zamračil a potom sa na mňa pozrel.,,Je mi ľúto, ale prišli ste o svoje dieťa."moje dieťa?,,,Čo? Máte asi zlý papier."povedala som.,,Nie, mám dobré papiere. Boli ste v šiestom týždni."povedal. Ja som čakala dieťa? Pocítila som ako sa mi vypadla jedna slza.,,Ja som bola tehotná?"opýtala som sa po tichu. On iba prikývol a potom odišiel. Dlho som to neudržala a rozplakala sa.