Z nenávisti láska

šťastie

Mell pov-

"Preboha robte niečo" kričala som na nich a snažila sa prebrať Karin. Boli sme stále v aute. Oni na mňa len zaskočene pozerali. "Musíme ísť do nemocnice" povedala som im a Karin sa snažila stále prebrať. "Do nemocnice ísť nemôžeme" povedal Tom. "Ide jej o život kurva" začala som sa nich zvyšovať hlas. "Nehuč po mne kurva" Tom na mňa začal kričať. "Stačí!" Zakričal Bill. "Zavoláme lekára k nám" povedal a začal mu volať. Po chvíli sme prišli domov. Tom zobral Karin na ruky a odniesol ju do izby. Asi po 10 minútach prišiel lekár. Karin bola v izbe s Tomom. Dýchala,srdce jej bilo rýchlo a mala zatvorené oči. Všetko keď sa stalo tak som si spomenula na tie slová čo nám minule hovoril lekár. Ak mala v sebe drogy,tak jej nepomôže nikto. Ale ako by sa do nej tie drogy predsa dostali.

Lekár išiel smerom do izby za Tomom a Karin. Ja som čakala v obývačke s Billom, Georgom,Gustavom. Nervózne som hýbala nohou a Bill sa ma snažil upokojiť. "Všetko bude dobre neboj sa" objal ma a nervózne sme čakali.

Tom pov-
Karin ležala na mojej posteli. Boli sme v mojej izbe a čakali lekára. Neviem prečo sa o ňu takto starám. Predsa som Tom a baby využívam len na sex a nikdy sa o ne nestarám. Ja som sedel na stoličke a pozeral na ňu. Bola pekná to je pravda ale je to len suka. Musím si to opakovať v hlave a ak sa zobudí tak sa k nej musím aj tak chovať. Niekto zaklopal na dvere.... Bol to ten doktor.

"Kde si bol tak kurva dlho?" začal som po ňom kričať. "Prepáčte ale išiel som čo najrýchlejšie" pozrel na mňa a pristúpil ku Karin. "Tak čo sa stalo?" pozrel na ňu a potom na mňa. "Nič,boli sme v bare a prehnala to očividne s alkoholom" prevrátil som oči,zobral som si mobil a išiel pozrieť nejaké veci. "Slečna počujete ma?" jemne ju fackal a snažil sa ju prebrať. Ona nereagovala ale dýchala. Napojil ju na stroje aby mohol kontrolovať jej tep. Ja som to sledoval len sem tam ale viac menej som bol na mobile. Po chvíli som počula iba pipanie. "Kurva" doktor povedal a začal dávať nejakú infúziu z hej ruky von. "Čo sa deje?" Zbystrel som zrak. "Odchádza" povedal a pokračoval "potrebujem ešte nejakého doktora rýchlo zavolaj". Vybehol som von s izby a zakričal na Billa. "Bill rýchlo zavolaj ešte jedného doktora ale rýchlo" zakričal som sa neho a išiel späť do izby keď v tom som započul utekanie za mnou. "Čo sa deje?" otočil som sa a Mell sa ma spýtala a plakala. "Choď preč všetko bude ok" ona krútila hlavou nie a plakala. "Georg, Gustáv poďte pre Mell rýchlo" chalani prišli a ja som išiel späť do izby. Prišiel ďalší doktor s defibrilátorom v ruke. Išiel k Mell zapojili stroj a začali oživovať. Nedalo sa mi na to pozerať tak som išiel s izby von. Cítil som o ňu strach ale prečo? Nikdy mi na nikom nezáležalo.

Vyšiel som na chodbu a tam boli všetci. Mell objímala Billa a plakala. Ja som si sadol na schody a všetci sme čakali. Po chvíli vyšiel doktor z izby. "Tak čo ako je na tom?" spýtala sa ho uplakaná Mell. Doktor prišiel k nám. "Má šťastie že sa nám ju podarilo zachrániť. Nevieme však vôbec príčinu z čoho to mala. Drogy v sebe nemala,mala len alkohol. Budeme skúšať ešte objaviť čo sa to stalo ale zatiaľ to nevieme". Povedal nám. Prišiel aj ten druhý lekár a išli preč. Karin by sa mala podľa všetkého zobudiť a keď sa nezobudí do 24 hodín tak im máme zavolať...

O 6 hodín neskôr-

Karin pov-
Zobudila som sa v nejakej neznámej izbe. Pozrela som sa okolo seba a nikto tu nebol. Ta izba bola pekná ale ešte som ju nevidela. Pomaly som sa postavila a išla von s izby. Kráčala som pomaly do obývačky kde som počula ostatných. Ako som tam prišla všetci sa len usmiali a Tom sa usmial tiež ale len tak trošku. "Karin" Mell na mňa zakričala,rozutekala sa ku mne a objala ma. "Au" silno ma objala a niečo má zabolelo. " Prepáč ja som sa o teba tak bála" povedala mi. S Mell sme kráčali pomaly na gauč. "Ako sa cítiš?" spýtal sa ma Bill a dal mi jeho úsmev ako slniečko. "Fajn" odpovedala som mu.Sadla som si na gauč vedľa Toma lebo nikde inde voľné miesto už nebolo. "Si hladná?" opýtal sa ma a pozrel na mňa. Nechápala som prečo je na mňa taký milý. "Nie ďakujem" usmiala som sa a pozerala na televízor. Pozerali sme všetci film a keď skončil tak každý išiel do svojej izby. Ja som zostala s Tomom sama. Postavila som sa a išla som aj ja keď v Tom má chytil za ruku. Otočila som sa na neho "čo robíš?" "Dnes spis so mnou" povedal mi. Ja som sa zasmiala. "To ani náhodou" on má držal stále za ruku a pomaly sa staval. Dal sa bližšie ku mne "pamätáš si pravidlá nie?" Začal mi stláčať silnejšie ruku. Ja som pozrela na ruku a potom na neho "au to boli" snažila som sa vyslobodiť z jeho ruky ale nedalo sa pretože mal strašnú silu. "Tak pôjdeš so mnou alebo nie?" Kukal na mňa jeho psychopatyckim pohľadom a stláčal mi ruku silnejšie a silnejšie. "Fajn" zakričala som a on ma pustil. "Takto sa mi to páči" usmial sa na mňa. Z jeho úsmevu mi bolo zle. Teda len z tohto.Inokedy vie mať aj pekný úsmev. Kráčali sme do izby a bola to tá izba z ktorej som pred tým vyšla a v ktorej som sa zobudila. No moment. Ja som bola v Tomovej izbe? Vošli sme do izby Tom si ľahol do postele a ukázal na posteľ,pozrel na mňa a ja som pochopila že si musím ísť ľahnúť aj ja. Nechcela som ísť vedľa neho vôbec,ale na výber som nemala.

Tom bol na mobile a ja som len pozerala pred seba. "Ja som bola celý ten čas v tvojej izbe?" opýtala som sa ho. "Mhm" pozeral stále do mobilu. "Čo sa vlastne stalo?" opýtala som sa ho a on sa na mňa pozrel. "To nikto ešte nevie" odpovedal. "Kedy nás pustíš domov?" stále som pozerala pred seba a on na mňa. Začal sa smiať "tak skoro nie cica" odpovedal. Cica fuj. "Čo od nás vlastne chceš?" opýtala som sa ho a ani raz som na neho nepozrela,ale on pozeral na mňa furt. "Veď som povedal už" odpovedal mi. Ja som na neho pozrela "čo?" opýtala som sa ho a pozerala sa do jeho očí. "Vás" odpovedal.....

1113 slov
Pokračovanie nabudúce ~~~