Z nenávisti láska

žiarlivosť

Prišli sme domov,obe sme sa osprchovali, prezliekli do pyžama a sadli si do obývačky na gauč. Pustili sme si film a pozerali. "Karin si v pohode? Od toho čo sa stalo si nič nepovedala..."pozrela na mňa,ja som pozerala na televízor. "Som z toho ešte taká nijaká pretože to bolo všetko strašne rýchle... nebyť toho Toma či ako sa volá tak tvoja najlepšia kamarátka by tu vedľa teba teraz nesedela"ironicky som sa na ňu usmiala. Mell zostala ticho..."inak Bill ma pozval na párty k nim zajtra... pridáš sa?" spýtala sa ma. "Si normálna? Toho chalana si spoznala dnes a vidíš aký sú všetci nebezpečný a ty chceš ísť k nim domov?" opýtala som sa jej nechápavo."Bill ti pomohol tiež to on zavolal Toma takže on zlý není" pozrela na mňa "Mell to že mi pomohol neznamená že je to dobrý človek" postavila som sa z gauča a išla smerom do izby. "Tak pôjdeš so mnou alebo nie?" Kričala na mňa Mell. "Nie" zakričala som naspäť a vošla do izby. Ľahla som si na posteľ a hneď som zaspala pretože som bola po celom dni unavená...

Tom pov-
sedel som doma na gauči a vedľa mňa boli George, Gustáv a Bill. Rozmýšľaš som nad tým dievčaťom,ktorému som dnes zachránil život. Neviem ani prečo som to spravil ale tie jej ustráchane oči vidím stále pred očami. Bolo mi jej ľúto. Bože Tom. Nikdy mi predsa nebolo nikoho ľúto a to nie ešte nejakej baby. Ale bola pekná...jak bábika. "Zabudol som vám povedať že zajtra som k nám pozval Mell" usmial sa Bill a pozrel na každého z nás. "To kto je?" opýtal som sa ho so zdvihnutím obočím. "Tej čo si dnes zachránil život tak kamarátka,bola celý čas pri mne" pozrel na telku. "Tom náš Tom niekomu zachránil život? Veď to je ten čo práveže tie životy ukončuje" povedal Gustáv a smial sa. "Hahaha" pozrel som na neho a zasmial sa ironicky . Ďalej sa nič neriešilo a ďalej sme pozerali film.

Keď film skončil tak Gustáv a George išli do svojich izieb a ja som zostal v obývačke s Billom sám. "Bill?" opýtal som sa ho..."čo potrebuješ?" pozeral do mobilu a ani raz sa na mňa nepozrel. "Príde zajtra aj ta tej tvojej kamarátky kamarátka?" Bill sa na mňa pozrel a usmial. "Prečo sa pýtaš?" usmieval sa. "Tak príde či nie?" opýtal som sa ho "neviem asi nie" povedal mi. "A nemohol by si zariadiť alebo napísať tej tvojej kamarátke nech ju zoberie?" Bill sa na mňa pozrel " a prečo hmmm" "proste Bill zariaď to" chytil som nervy a išiel do svojej izby. Neviem prečo som to dievča nedokázal vymazať zo svojej pamäti...dúfam že sa tu zajtra ukáže.

Karin pov-
  Ráno som sa zobudila na chlapský hlas ktorý išiel z obývačky. Počula som ako sa Mell s niekým rozpráva. Nebol to nakoniec len jeden mužský hlas ale 4. Čo preboha robili 4 chalani u nás. Vstala som z postele dala si trochu špirále spravila drdol a išla sa pozrieť kto to vlastne je. Otvorila som dvere a bol tam Bill,Tom a dvaja ďalší. Absolútne som nečakala niekoho takéhoto. "Dobre ráno šípková Ruženka" usmiala sa na mňa Mell,ktoré sedela na gauči s chalanmi. Sedela medzi Billom a Tomom. "Mell môžeš nachvíľu" Mell sa postavila a išla za mnou. Ja som ju zaviedla do mojej izby. "Si normálna? Čo to KURVA má znamenať?" pozerala som na ňu a mávala rukami. "Ukľudni sa prišli len na kávu" "na kávu? Si robíš srandu?" nechapajuc som sa ňu pozerala. "Tak Bill mi volal a hovoril že má chce vidieť" "Bill ale nie všetci" sadla som si na posteľ. Mell bola ticho a len na mňa pozerala...po chvíli začala "veď pozri nie sú z-" prerušila som ju"je mi jedno čo sú ja odchádzam" postavila som sa z postele a išla smerom ku skrini s oblečením. "Kam jako odchádzaš?" išla za mnou. "Idem preč a prídem až večer" zostala som chvíľu ticho,začala som sa obliekať a pokračovala "a nečakaj ma"povedala som jej. "Nemusíš ma tú s nimi nechávať samu" pozerala na mňa "si robíš srandu?" zasmiala som sa "tak ty ich sem zavoláš alebo príjmeš bez toho aby som o tom JA vedela a ty sa ideš hrať na nevinnú teraz? Idem a uži si to tu s nimi" zobrala som si mobil,dala som si ho do kabelky a odišla z izby.

Keď som vyšla z izby všetci na mňa pozreli a Mell išla po mne. "Nechoď" kričala na mňa ale ja som ju ignorovala a išla smerom na chodbu sa obuť. "Stalo sa niečo?" opýtal sa Bill. "Nie Karin len vyšyluje" pozrela som sa na ňu a prestala sa obúvať. " To myslíš kurva vážne? Ja vyšylujem? Ty si mimo naozaj" pozerala som na ňu a videla som ako sa všetci pozerajú na nás a tak tiež som videla ako si ma Tom pozerá od hora dole a od dola hore. "Vieš čo choď a už sa nemusíš ani vracať" povedala mi Mell. "Fajn ako si praješ" usmiala som sa na ňu a treskla dvermi.

Nechcem aby som vyzerala ako nejaká hysterka ale nasralo ma to že Billa pozná len deň no dnes už dva,a hneď ho prijme k nám domov a ešte aj s ostatnými. Nemala som nikam namierené ísť ale napadlo ma že by som mohla ísť k Leovi.
Tak som mu zavolala.

"Leo ahoj"
"Ahoj Karin deje sa niečo?"
"Nie nič...no teda vlastne áno...počuj mohla by som prísť k tebe?"
"Jasne že mohla...kedy prídeš?"
"Som na ceste už"
"Dobre dávaj si pozor a keď tu budeš tak len zazvon"
"Dobre ahoj"
"Ahoj"

Kráčala som asi 15 minút keď som konečne prišla k Leovi. Zazvonila som mu tak ako povedal,a on mi prišiel otvoriť. "Som tak rád že ťa zase vidím" usmial sa a objimul má. "Ja som tiež rada" objala som ho naspäť. Išli sme dnu tam som mu povedala všetko čo sa ráno stalo. "Nechápem čo to s ňou je" povedal mi " ja tiež nie...viem že to není ta Mell proste ktorú poznám" povedala som mu. Sedeli sme za stolom v kuchyni a on spravil nejaké cestoviny na obed tak sme si ich dali a začali jesť. Popri jedení sme sa rozprávali a smiali.

Mell pov
Nechápala som čo ju to tak naštvalo. Ako buchla Karin s dvermi a odišla tak ja som si išla späť sadnúť na gauč. "Prepáčte mi to ja neviem čo to s ňou je" ospravedlňovala som sa chalanom. Videla som ako len pozerajú na mňa a potom na seba. " To je v pohode ale možno tú poslednú vetu si jej povedať nemusela" povedal mi Bill a pohladkal ma po stehne. "Ja viem a ľutujem to lebo viem že tak skoro naozaj nepríde". "A vieš aspoň kam išla?" spýtal sa ma Tom. "Neviem vôbec" zostala som ticho a dala si hlavu do rúk. Po chvíli mi to napadlo "a možno len viem...ma tu kamaráta a jedine tam by mohla ísť". Tom sa len pozrel a vyzeral ako keby žiarlil. Ale to je blbosť prečo by žiarlil keď Karin ani dobré nepozná...

1201 slov
Dúfam že sa vám príbeh páči:)