Z nenávisti láska

prosím nič nerob

Bolo mi zle. Postavila som sa z postele a utekala rýchlo do kúpeľne. Všimla som si že vraciam krv. Nevedela som z čoho. Cítila som ako mi niekto podržal vlasy. "Si pohode?" spýtal sa ma Tom. Pokrútila som hlavou nie a po chvíli keď som cítila že už vracať nebudem som si utrela pusu a sadla vedľa záchodu. Tom mi pustil vlasy a sadol si vedľa mňa. Ja som si oprela hlavu o záchod a pozerala do zeme. "Donesiem ti vodu?" spýtal sa ma. Nechápala som ho. Raz ma hodí na zem a správa sa ku mne ako by ma chcel zabiť a potom sa mi snaží pomôcť. "Prečo toto všetko robíš?" zdvihla som hlavu a pozrela na neho. On sa postavil a odišiel. Ja som nechápala prečo...

Tom pov-
"Prečo toto všetko robíš?" na túto otázku som jej odpovedať nevedel tak som sa postavil a išiel von si zapáliť. Sám neviem čo so mnou je. Nikdy som si predsa žiadne dievča nevážil a ona není v ničom výnimočná. Musím sa vrátiť späť do svojej kože a chovať sa k nej tak ako si zaslúži. Keď som dofajčil po čase cigaretu tak som šiel dnu. Karin bola v kuchyni. Mne nezostávalo nič iné. Musím jej ukázať predsa čo si zaslúži...

Karin pov-
Pila som vodu v kuchyni keď v tom som videla ako za mnou ide Tom. "Nemôže to byť aj ďalej takto" povedal. "Čo ?" opýtala som sa ho. On išiel do šuplíka kde bol príbor. Nechápala som čo robí a čo myslel tým čo povedal. Videla som ako vyberá odtiaľ nôž. Naskočila mi husia koža. Zobral nôž do ruky a išiel za mnou. "Čo s tým chceš urobiť?" začala som kráčať dozadu a on išiel za mnou s nožom v ruke. Chytil ma za krk " budeš trpieť presne tak ako každá iná" nôž mi priložil k bruchu. "Tom prosim nie" začala som plakať ale jeho to nezastavilo. Začal mi letmo prechádzať nožom po bruchu a potom po celom tele až skončil na mojej ruke. "Prosím nič nerob" plakala som. Nožom mi začal do ruky rezať. "Au to boli nerob to prosím" snažila som sa ho od seba odsunúť ale nedalo sa. Ruka mi celá krvácala a ja som plakala. Chcela som ísť zakričať ale druhou rukou mi chytil pusu takže som nemala ako. Po chvíli prestal a na ruke mi vyrezal 3 veľké čiary. Veľmi mi to krvácalo a zostalo mi zle. On nôž zahodil do koša. Ja som si sadla na zem a ruku si držala. Všade bola krv. Videla som ako ide ku mne. "Teraz pôjdeš do izby počkáš má,ja to tu utrem lebo je všade krv a potom ti poviem čo bude nasledovné...a už choď pokiaľ nechceš aby dopadla tak aj tvoja druhá ruka" pošepkal mi. Ja som sa cela triasla postavila som sa zo zeme a išla do jeho izby.

Sadla som si na jeho posteľ a ruka mi strašne krvácala. Bolo mi zle,triasla som sa a točila sa mi strašne hlava. Po chvíli prišiel a mal v ruke obväz. Prišiel ku mne a ruku mi zaviazal. "Ak sa ťa opýtajú čo sa ti stalo s rukou povieš že si sa porezala a ak povieš že som to bol ja tak budeš veľmi trpieť" povedal mi. Postavil sa a išiel na druhú stranu postele si ľahnúť. "A choď spať už" povedal mi a otočil sa chrbtom ku mne. Tak rada by som ho teraz zabila a odišla ale nemám ako. Vedela som že to je psychopat ale že až takýto tak to by ma nenapadlo ani v tom najhoršom sne. Ľahla som si a išla spať. Bola som stále v šoku z toho čo sa stalo. V tej chvíli keď mi to robil tak by som najradšej zomrela. Otočila som sa mu chrbtom a zaspala.

Ráno keď som sa zobudila ma tá ruka strašne bolela. Tom neležal vedľa mňa. Postavila som sa pomaly z postele a išla smerom do kuchyne. Všetci sedeli za stolom a Mell robila niečo v kuchyni. "Dobre ráno" povedala som im. "Aj tebe" povedali všetci okrem Toma. Georg sa pozrel na mňa a potom na moju ruku. "Čo sa ti stalo s rukou?" opýtal sa ma. Tom sa na mňa hneď pozrel. Mala som sto chutí povedať pravdu ale bála som sa čo by mi spravil potom. "Em" nevedela som čo povedať. "Porezala sa" Tom na mňa hnusno pozrel a odpovedal za mňa. Ja som si sadla za stôl vedľa Gustava a oproti mne sedel Bill. Pozrel na mňa tým pohľadom či je všetko ok a ja som ukázala ano,aj keď to tak nebolo. Mell prišla za nami a každému podala na stôl tanier s raňajkami. "Dobre-" povedala mi keď v tom sa pozrela na moju ruku "preboha čo sa ti stalo?" opýtala sa ma a pomaly si sadla vedľa Billa. "Po-porezala som sa" nepozrela som na ňu pretože ona by zistila že klamem. Všetci sme začali jesť a ja som cítila ako sa na mňa pozerajú dvaja ľudia. Tom a Mell.

Ja som dojedla ako prvá,postavila som sa od stola a išla do izby kde sme prvú noc spali s Mell. Treskla som dverami,ľahla si na posteľ a začala plakať. Plakala som strašne dlhý čas a bola otočená chrbtom k dverám. Keď v tom som započula ako niekto vkročil do izby. Ani som sa neotočila. Nech to je kto chce tak nezaujíma ma. Mell ma sklamala pretože ona tu má Billa ale neberie ohľad na svoju kamarátku a ani si nenájde na mňa čas sa ma spýtať ako sa mám alebo tak,ale je furt len s ním. "Spíš?" ozval sa Georg. "Nie" odpovedala som mu a pomaly sa otočila k nemu. On stál pri dverách. "Bože Karin si v pohode?" keď si všimol aká som uplakaná tak išiel bližšie ku mne a sadol si na posteľ oproti mne.
"Nie nie ja nie som v pohode Georg" začala som plakať a on ma objal. "Chcem ísť domov a mať svoj starý a šťastný život späť" "pšššš" snažil sa ma utíšiť "všetko bude v pohode neboj sa" odsunul sa odo mňa a začal mi utierať slzy. "Takejto peknej tváričke slzy nepristanú" snažil sa ma ukľudniť a aj sa mu to trochu podarilo. Usmiala som sa na neho. Išiel mi niečo povedať ale v tom ho prerušil Tom. "Georg pod do garáže hneď!" kričal na neho z obývačky. Geogr prekrútil očami,usmial sa na mňa,postavil sa a odišiel....

1123 slov
Pokračovanie nabudúce ~~~~
Zachvilu tu začne byť viac drám. A aj viac prekvapení tak sa máte na čo tešiť.

Chcem sa vám poďakovať že to čítate a niektorý aj že na to reagujete. Veľmi si to vážim a budem sa snažiť spraviť tento príbeh kvôli vám ešte lepší:)