Z nenávisti láska

peklo

Karin pov-

Deň ubiehal veľmi rýchlo. Celý deň sme s Mell pozerali všelijaké filmy a len sa smiali. Som rada že je to zas také ako to bývalo. Bill nechal Mell len pozreté a viac sa neozval. Bolo 20:00 hodín už večer. Pustili sme si ďalší film keď v tom niekto zazvonil. "Myslíš si že to môže byť Bill?" spýtala som sa Mell. "Nemyslím si... Idem otvoriť" povedala "nie ty sed idem ja" postavila som sa a nakráčala smerom k dverám. Dvere som otvorila a tam stál....Tom.Sám. Neviem prečo tu je a čo chce. Jedna vec ktorú som si všimla bola že vyzeral jak nejaký agresor z filmu.

"Potrebuješ niečo?" opýtala som sa ho. "Kde je?" opýtal sa ma "kde je kto?" pozrela som na neho nechápavo. "Nehraj to tu na mňa kurva...tak kde je?" začala kričať. "Ukľudni sa a poprosím ta choď preč" povedala som mu. On ma sotil od dverí ja som padla na zem a on išiel dnu. Srdce mi búchalo veľmi rýchlo a mala som veľký strach. "Ty suka" počula som ako hovoril Mell. Ja som sa zo zeme postavila a utekala rýchlo za Mell. "Za toto zaplatíš" išiel k nej a chytil ju pod krk. "Nerob,to boli" hovorila mu Mell s plačom. Ja som zostala paralyzovaná a nevedela ako zareagovať. "Pusť ju" povedala som mu. Nič pokračoval. "Pusť ty sprostý nechutný psychopat" Mell pustil a išiel mojím smerom. Ja som kráčala do zadu a on išiel za mnou. Hrnuli sa mi slzy do očí. Išiel ako ten najväčší psychopat. "Čo od nás chceš?" spýtala som sa ho úplne uplakaná. "Vás" pristúpil ku mne chytil ma za vlasy a pritiahol bližšie pri jeho tvar. "Ak sa o niečo pokúsiš tak ťa zabijem" povedal mi a kukal sa mi do očí. Za vlasy ma držal tak silno a tak moc to bolelo. Ako mi to dopovedal tak ma znova hodil o zem. Buchla som si hlavu a tiekla mi z nej krv. Keď videl že ležím na zemi tak išiel znova k Mell. Mell len kričala a ja som nevedela ako pomôcť. Bolo mi strašne zle a videla som rozmazane. Chytila som si rukou hlavu a následovne som sa na ňu pozrela a bola celá od krvi.

Bill pov-
Bol som v meste pomaly polku dňa lebo som musel vybaviť nejaké veci. Keď som prišiel domov tak som si všimol že Tom tam nemá auto. V dome nikto nebol len ja. Skúšal som zavolať Tomovi ale mal vypatý telefón. Tom si telefón nikdy ale nevypína tak mi to prišlo čudné. Predsa on si ho vypína vlastne iba keď niečo vážne rieši.....  DO RITI. Potom mi to prišlo. Viem presne čo rieši a kde je. Utekal som rýchlo do auta a išiel k Mell. Keď som tam došiel videl som otvorené dvere. Rýchlo som utekal dnu a videl Karin na zem v krvi a Toma ako Mell drží za krk. "Tom prestaň!" Tom sa na mňa otočil. "Není to sranda? Nebavíš sa?" usmieval sa a držal Mell za krokom. Ja som išiel k nemu a súril som ho od nej preč. On na mňa a Mell len pozeral. "Čo si to spravil preboha?" Mell bola ok ale išiel som rýchlo za Karin. "Si pohode?" opýtal som sa jej. Mell išla za mnou a Tom len stal a pozeral na nás. "Ci-citim sa hrozne" ledva nám odpovedala. "Tak ti treba ty suka" Tom zakričal. "To stačí Tom" chytil som Karin za ruku a Mell mi pomohla ju postaviť. Dali sme ju na gauč. Mell doniesla lekárničku a nejako sme jej to zalepili. Tom celý čas len pozeral a smial sa. Je to psychopat ale je to môj brat. "Tom ideme" povedal som. On pozrel na mňa a na baby. "Oni idú s nami" blížil sa k nim. "Nie prosím" Karin plakala. Mell na mna len pozerala. Ten smútok tak veľmi ma to bolelo ale viem že ja nič spraviť nemôžem. "Tom a-" išiel som niečo povedať ale prerušil má "POVEDAL SOM IDEME INAK VÁS ZABIJEM" vytiahol zbraň z bundy. Obe sa postavili,plakali a išli s nami. Mell a Karin sa držali za ruky,Tom išiel popredu a ja som bol pri nich "všetko bude dobré nebojte sa" povedal som im potichu. Nastúpili sme do auta. Tom išiel sám a Karin a Mell išli so mnou. "Bill ja sa bojím" Mell plakala a sedela vzadu aj s Karin. Boli opreté o seba a plakali. Bolo mi zo seba zle že im nemám ako pomôcť. "Keby môžem tak vám pomôžem ale nemám ako" povedal som im a pozeral na cestu. "Pomôžem vám takto ak budete u nás nespravte žiadnu blbosť" vydýchol som si a pokračoval "Tom je naozaj psychopat ak spravíte niečo inak....zabije vás" obe zostali ticho. Boli ticho celú cestu. Už sme prišli domov a išli dnu.

Karin pov-
Všetko je to ako jeden zlý sen. Stále dúfam že to je len sen. Ten dom je tak veľký. Tak veľký ako môj strach. Došli sme dnu a Tom si sadol na gauč ako by sa nič nestalo. Bill nám ukázal očami že máme ísť aj my tak sme išli. S Mell sme si sadli vedľa seba. Bill a Tom boli vedľa seba. Všimla som si ako si ma Tom obzerá. "Kde budeme spať?" spýtala som sa ich. "Ja vám ukážem izbu" odpovedal mi Bill. Tom na mňa stále pozeral a cítila som sa trochu čudne. Nevedela som prečo na mňa furt pozerá. Mell pri mne už zaspávala. "Bill a nemôžeš nám ich ukázať teraz?" spýtala som sa ho. "Jasne pome" postavili sme sa všetci traja ja, Bill a Mell a išli sme po Billovi. Išli sme na druhé poschodie a tam nám ukázal našu izbu. Bola obrovská.

"Bill a v čom máme spať?" spýtala sa ho Mell. "Hneď vám prinesiem niečo" povedal nám a odišiel. My sme s Mell boli v izbe samé a celú sme si ju prezerali. "Dostaneme sa odtiaľto neboj sa" povedala som Mell. "Ako? Veď to je nemožné" odpovedala mi a sadla si na posteľ. Ja som si išla sadnúť veľa nej. "Ja porozmýšľam ako" povedala som jej a objala som ju. V dverách sme videli Billa a mal v rukách oblečenie. Prišiel k nám a podal nám ho. Obe sme mu poďakovali a on išiel potom preč.

Prezliekli sme sa a Mell si už ľahla. Ja som sa z postele postavila "kam ideš?" spýtala sa ma Mell. "Idem ešte dole som smädná...musím sa ísť napiť a je mi celkom zle" povedala som jej a išla von z izby. V celom dome bola tma a ja som skoro nič nevidela. Kráčala som dole po schodoch a išla smerom do kuchyne. Nebola som prekvapená z toho kto tam bol. Bol tam Tom. Stál v kuchyni a s niekym volal. "Potom ti zavolám" povedal do telefónu po tom ako si ma všimol. Ja som išla pomaly pri neho. Bála som sa ho. Začala som otvárať poličky a hľadať pohár. "Čo hľadáš?" opýtal sa ma a pozeral na mňa. Ja som stále hľadala a až po čase som sa na neho pozrela. "Kde máte poháre?" On išiel pri skrinku,ktorú som nepozrela a dal mi pohár. "Ďakujem". Pohár som si z jeho ruky zobrala,napustila som si doň vodu napila som sa,pohár som dala do dresu a išla do izby.

Mell už spala. Ja som si sadla pri okno a  začala plakať. Myslím si že cesty späť už
není a že jediné čo sa s nami stane bude to že nás zabijú... Plakala som asi hodinu keď som pocítila únavu,išla do postele a spať. Ráno som sa zobudila a Mell v posteli už nebola. Najprv som sa zľakla kde je tak som išla hore z postele,a išla som smerom dole. Bola v kuchyni aj s Billom a smiali sa spolu. Chvíľu som na nich pozerala keď mi niekto začal šepkať do ucha "vieš že takto pozorovať ľudí není moc dobre" bol to Tom. Pošepkal mi do ucha a išiel von. Ja som to ignorovala a išla za nimi. Spravili sme si raňajky najedli sa a Bill nás zobral do ich garáže.

Mali tam toľko áut a toľko pekných. "Máte to tu dosť pekne" povedala Mell. Bill sa usmial a otočil hlavu späť k Tomovi lebo niečo opravovali. Ja som išla bližšie ku náradiu čo bolo položené na stole. Jediné čo ma napadlo bolo že zoberiem jednu z tých veci,omráčim Toma a aj Billa a s Mell utečieme. Ako som išla pomaly brat jednu z tých veci tak som nestihla. "Zoberieš tú vec a je po tebe" zakričal na mňa Tom.Bill a aj Mell len pozerali. Tom išiel pri mňa chytil ma za ruku a zobral ma do vnútra s ním.

Išli sme do nejakej izby. Tom zavrel za nami dvere a mňa posadil na posteľ. Bála som sa čo sa bude diať. Srdce som cítila až v krku. "Asi som si nepovedal dosť jasné pravidlá" ja som sedela na posteli a on išiel ku mne. Čupol si predo mňa a začal. "1 pravidlo budeš ma vo všetkom počúvať ak nie bude trest" "2 ak sa pokúsiš kontaktovať políciu alebo niečo máš smolu oni ti nepomôžu takže bude ďalší trest" " a posledné pravidlo,ak sa pokúsiš ujsť alebo niečo niekomu spraviť...si mŕtva"  celý čas sa mi pozeral do očí a nikde inde. Mne zostalo strašne zle pretože som sa moc bála. "Dúfam že si ma pochopila a pravidlá budeš dodržiavať.....je ti to jasné" opýtal sa ma. "A-ano" odpovedala som mu. "Môžeš ísť" postavil sa on,a ja som sa postavila tiež a išla som hneď preč...ako som otvárala už dvere tak ma ešte zastavil. "A ešte jedna vec....."

1614 slov
Pokračovanie nabudúce ~~~~~