Z nenávisti láska

je preč

Zobrala som si do ruky mobil a kráčala.

Zavolala som Leovi.

"Leo?"
"Karin čo potrebuješ?"
"Ja...mmm no mohla by som prísť?"
"Ja neviem"
"Ak nie tak dobre pôjdem do hotelu"
"Čo robíš tak neskoro vlastne hore a kde si?"
"Ak môžem prísť tak ti to všetko poviem"
"No dobre príď"

Po čase som prišla k Leovi.

"Ďakujem že som mohla prísť" vyzliekala som si kabát a išla pomaly do jeho obývačky.

On si sadol vedľa mňa na gauč "a teraz mi povec" pozrel na mňa a ja na neho "čo sa stalo"

Ja som mu všetko povedala a on celý čas na mňa nervózne pozeral.

"Vidíš ja som to hovoril. Tom je obyčajný hajzel" pozrel na televízor

"Není. Proste Leo není" povedala som mu a on pozrel na mňa.

"A čo chceš teraz robiť?" opýtal sa ma.

"Chcem" vydýchla som si "chcem ísť za otcom"

Leo zostal prekvapene pozerať.

"Čo? To akože kedy a to jak?a čo Mell?"

"Leo dýchaj. Mell bude s Billom takže to je fajn,ja tatovi zavolám a najlepšie by bolo zajtra" hlas sa mi triasol a hovorilo sa mi to veľmi ťažko.

"Nemôžeš ma tu nechať...ja nechcem o teba prísť Karin" chytil ma za ruku. Kamarátsky.

"Leo musím" zobrala som si mobil a začala volať.

"Komu voláš teraz o 0:30"? začal sa  hystericky chovať Leo.

"Leo tatovi a ukľudní sa prosím ta" prekrútila som očami a nervózne som hýbala nohou a čakala či to vôbec zdvihne.

"Haló?"
"Tati?"
"Karin! Čo sa deje?"
"Môžem prísť k tebe?"
"Čo? Jasne že môžeš budem rád a kedy?
"Zajtra ak sa dá"
"Jasne že sa dcérka....a na koľko?"
"Ja neviem na koľko tati uvidím podľa situácie"
"Situácie a akej situácie?"
"Všetko ti poviem keď budeme spolu"
"Ale tati potrebujem poslať ešte peniaze na účet"
"Jasne pošlem ti. Máš stále ten istý že?"
"Áno mám"
"Dobre pošlem ti"
"Ďakujem papa"
"Ahoj"

"Tak čo?" nervózne čakal Leo na moju odpoveď.

"Idem kúpiť letenku..... ak bude teda" otvorila som stránku s letenkami a klikla na tú čo potrebujem a mali takže som si zajednala a je to vybavené.

"Tak zajtra o 9:00 letím" nepovedala som moc šťastne. Aj som sa tešila ale z druhej strany mi to tu bude všetko tak moc chýbať.

"Kam to vlastne letíš?"

"Do" zostala som chvíľu ticho "uhm no do Turecka" smutné sa na mňa pozrel.

"Do Turecka? To znamená že sa už nevrátiš?"

"Ale vrátim len nie tak skoro. A už by som mala ísť spať tak kde môžem spať?"

"Spí v mojej izbe ja budem tu" povedal mi a usmial sa na mňa. Ten úsmev bol fake viem to.

"Dobrú noc" postavila som sa a išla do izby

Zaspala som veľmi rýchlo. Ráno som sa zobudila na budík ktorý som mala na 7. Obliekla som sa,naranajkovala som sa s Leom a išli sme pomaly na letisko jeho autom.

Mell pov-
V noci som mala taký divný pocit. Neviem čo to bolo zač ale moc sa mi ani spať nedalo.

Bill ešte spal a ja som išla za Karin do izby a chcela som sa s ňou porozprávať čo sa vlastne s tým Georgom stalo.

Keď som prišla k nej do izby zostala som v šoku.

Posteľ bola uprataná na ktorej bol list a v skrini nebolo žiadne oblečenie.

Sadla som si na posteľ a zobrala list do ruky.

Ach jaj neviem kde začať. V prvom rade chcem odkázať Billovi,dávaj mi pozor na moju mellinku,ktorá je veľmi dobrá duša tak jej prosím neublíž a ochraňuj ju.
Mell-si moja najlepšia kamarátka navždy nech sa deje čokoľvek. Dúfam že to budeš zvládať aj bezo mňa a nie že budeš za mnou len smútiť. Ľúbim ťa
Bill-si úžasný chalan s veľmi dobrým srdcom a zaslúžil by si si všetko aj celý svet. Aj teba ľúbim.
Gustáv- s tebou sa človek nenudí. Si párty showman a to je na tebe tá najlepšia vlastnosť. Nemusíš stále smútiť že nemáš,ako by si ty povedal tu svoju čaju pretože neboj sa ona sa nájde.Mám ťa rada.
Georg-teba som mala rada ale len do toho momentu čo si nespravil hento. Dúfam že ti to všetko za toto klamstvo stálo:)
Tom- cítila som k tebe niečo naozaj silné a vždy som sa cítila pri tebe tak bezpečne. Nikdy som sa necítila pri nikom tak dobre ako pri tebe. Všetko ma to sklamalo ako si si ma nedokázal ani vypočuť a veril si tomu čo ťa oklamal. Ale nechám to tak. Prajem ti do života len a len to dobré a dúfam že si nájdeš ešte niekoho kto ťa bude mať tak moc rád ako ja.
Verím že sa s vami ešte určite uvidím ale viem že to nebude tak skoro. Mám vás moc rada a dávajte mi prosím pozor na moju Mell.
                                      S pozdravom Karin.

Nie nie nie. Začala som tak silno plakať. Ona ma opustila a všetko kvôli Geogrovi a Tomovi.

"Preboha Mell čo sa deje?" pribehol ku mne Bill.

"Je preč" on ma silno objal a ja som sa nevedela zastaviť v plakaní.

"Kto je preč?"

"Karin" odsunula som sa od neho "aha" a podala som mu ten list.

Ako ten list čítal tak mu tiekli slzy po tvári a keď ho dočítal tak ma objal a rozplakal sa.

"Bože Mell" objímal má tak silno.

Tom pov-
Zobudil som sa na plač. Neviem či sa mi to len zdalo alebo čo ale ignoroval som to.

Opäť som zaspal ale po chvíli som sa zobudil na divný pocit. Pozrel som na hodiny a bolo 10:00. Takto skoro nikdy nevstávam.

Spať sa mi už nedalo tak som išiel do obývačky.

Ale ešte pred tým som chcel ísť za Karin a ospravedlniť sa jej za to ako som sa k nej zachoval.

Dvere do izby mala otvorené. Divné. Keď som vošiel dnu nebola tam. Posteľ bola uprataná a čo ma najviac zarazilo bolo to že nemala veci v skirni.

Išiel som rýchlo do obývačky kde všetci sedeli. Išiel som pri skrinku kde mala mobil a už tam nebol.

"Kde je?" Pozrel som na nich zo zúfalým hlasom.

"Čítaj" podal mi Bill list.

Ja som si sadol vedľa neho a začal list čítať.....

1030 slov.

Pokračovanie nabudúce ~~~