Z nenávisti láska

zbohom Tom

Tom na mňa pozrel.

"Karin o čom to hovorí?"

"Tom o ničom" nervózne som pozrela na Toma.

"Karin sa ti nepochválila že po mne vyštartovala a začala ma bozkávať že?" usmial sa Geogr.

V tejto chvíli mi zostalo zle. Úplne to prevrátil.

"Jebe? To ty si prišiel za mnou do izby a začal ma bozkávať a teraz to ideš celé zvaliť na mňa?" Kričala som po ňom

"Karin prečo si mi to nepovedala?" pozrela som na Toma.

"Ja-ja" prerušil má Geogr.

"Bože Tom otvor oči. Nechce ťa má ťa len ako svoju hračku" hovoril Geogr.

"Geogr drž hubu" povedala mu Mell a pozrela na mňa.

Ja som nevedela čo na to povedať.

"Tom" pozrela som na neho a chytila som ho za ruku. "Musíš mi veriť to on mi spravil,ja by som po ňom nikdy nešla"

Tom sa na mňa ani nepozrel len mi odsunul ruku,postavil sa od stola a išiel preč. Bolo počuť len tresknutie dverami.

"Prečo si to kurva urobil?" zakričala som na Georga,postavila sa od stola a išla som ku vchodovim dverám.

"Karin kam ideš?" Utekala za mnou Mell.

"Prejsť sa"

"Ale Karin je to nebe-" nestihla ani Mell dopovedať a ja som treskla dverami.

Išla som sa prejsť a musela som spracovať všetko čo sa stalo. Bolo mi to strašne ľúto. Viac ma mrzelo ale to že Tom si ma nevypočul a uveril hneď Georgovi. Viem že sú s Georgom dlho kamaráti ale neznamená to to že mu hovorí pravdu.

Vedela som že sa to všetko posralo.

Po ceste som si vytiahla krabičku s cigaretami,vybrala cigertu,krabičku som schovala a potom som si vytiahla aj zapaľovač a zapálila som si tú cigaretu. Sadla som si na lavičku v parku a fajčila.

Prvú cigaretu som dofajčila a zapálila som si hneď aj druhú.

Cítila som sa na hovno.

Tom pov-
Nechápal som ničomu.

Neviem prečo proste. Viem že Georg je môj kamarát takže mi neklame. Ale prečo mi to ona spravila. Ja som ju ľúbil, pomohol som jej a ona niečo skúšala na môjho kamaráta.

Celý deň som preležal v posteli. Bola už tma a niekto mi zaklopal na dvere.

"Tom môžem s tebou hovoriť" ozvala sa z poza dverí Karin

"Čo chceš" odpovedal som jej

Ona vkročila do izby,ja som si sadol na posteľ a pozrel na ňu.

"Nepovedal som áno"

"Tom" išla bližšie pri mňa a sadla si vedľa mňa na posteľ "ja prisahám naozaj prisahám že som to nespravila" nadýchla sa a pokračovala "on prišiel za mnou a začal ma bozkávať,ja som sa bránila a on pokračoval...Tom musíš mi veri-" prerušil som ju

"Nie Karin ja nemusím nič" pozrela na mňa a videl som ako sa jej hrnú slzy do očí "Geogr by mi nikdy neklamal...ale u teba to zaručene nemám" pozrel som sa smerom k oknu.

"Tom" chytila ma za ruku ale ja som ju odsunul "prosím ver mi ja prisahám je to pravda" plakala a snažila sa ma presvedčiť že to je jeho chyba.

Ja sám som nevedel komu mám veriť ale ako som povedal Geogr je môj dosť dobrý kamarát a on by mi nikdy neklamal. Karin poznám kratšiu dobu a nemám v nej úplne vybudovanú dôveru.

"Nie Karin" nadýchol som sa "a teraz vypadni z mojej izby"

"Tom prosim" plakala Karin.

"Povedal som vypadni" zakričal som na ňu.

Ona už nič nepovedala,len plakala a z izby odišla.

To že som na ňu tak zakričal má mrzelo...to som naozaj nemusel.

Ľahol som si na posteľ a pozeral sa do stropu a nad všetkým čo sa udialo som rozmýšľal...

Karin pov-
To ako má Tom vyhodil z izby ma zabolelo.

Plakala som a išla som do izby. Bola som rozhodnutá odtiaľto odísť.

Tom má veľmi teraz zranil. A o Mell sa báť nemusím veď Bill dá na ňu pozor.

Počkala som ešte chvíľu aby som mala istotu že všetci spia. Keď som si bola istá že spia už všetci tak som si začala dávať veci do kufra, ktorý bol na skriňi.

Plakala som. Nechcela som ísť preč odtiaľto ale nemám tu čo robiť. Nikto mi veriť aj tak nebude a všetci budú na mňa len zazerať a ani sa so mnou nebudú rozprávať. Keď som si veci dobalila tak som išla napísať ešte list. Plakala som tak silno že chvíľkami som sa ani nadýchnuť nemohla.

Keď som list dopísala tak som pomaly išla von z izby aj s kufrom v ruke. List som im nechala na posteli. Ako som išla tak som si zobrala z obývačky svoj mobil tam kde ho dal Tom. Pomaly som išla na chodbu a obula som sa. Dúfala som že sa nikto nezobudí a ani sa nikto chvalabohu nezobudil.

Obula som sa a posledný krát som sa pozrela do domu. Plakať som neprestala ani nachvíľu. Otočila som sa ku vchodovim dverám potichu som ich otvorila,vyšla som von a potichu som ich zatvorila.

Tak zbohom Tom...

816 slov

Pokračovanie nabudúce ~~~~