Monsters

Základňa

Wesson zaparkoval v našej základni na okraji mesta. Starý opustený hangár, ktorý otec kúpil ešte asi pred dvadsiatimi rokmi na falošné meno sme používali už niekoľko rokov. Okrem malého lietadla a niekoľkých áut tu veľa vecí nebolo. V strede sa nachádzal iba gauč, pri ktorom stála paleta prekrytá plexisklom ako konferenčný stolík. Bola tu aj jedna oddelená, plne vybavená izba ale nespával v nej nikto. Keď sme obaja vystúpili Matteo stál pred autom a mieril Wessonovi priamo na hlavu, ostatný aj stáli za ním a môj brat sa opriel o gauč.
,,To je v poriadku." Prehovorila som a dúfala, že zloží zbraň.
,,Videl som ho vychádať zo Silvanovoho domu, nebol by som si tak istý či mu veriť." Povedal Rai a odrazil sa od gauču, spoza opasku si vytiahol zbraň a prešiel okolo Mattea až k Wessovi a hlaveň mu priložil ku spánku. ,,Tak mi kurva povedz akého zablúdeného psa si priniesla domov, sestrička."
Wesson už držal ruky za hlavou ale ďalšia namierená zbraň ho neprekvapila. Len tam stál a nechával aby mu vlasy padali do očí. Bol rovnako vysoký ako Rai ale bol mohutnejší, otázka skôr zostávala kto je rýchlejší pretože Wesson by ho asi zložiť pri súboji bez zbraní ale Raiden by musel skôr vystreliť. Videla som hnev v tvári môjho brata, tlačil zbraň proti jeho hlave zo skoro vycerenými zubami.
,,Je s nami, pracoval pre otca." Konečne som prehovorila a Matteo zložil zbraň ale môj brat nie.
,,Blbosť vedeli by sme ak by otec mal niekoho u Abiana."
,,Motýle klamú." Prezradil Wesson a Raiden mu skoro rozbil hlavu, podkopol mu nohy tak, že teraz klačal na kolenách ako pri poprave.
,,Máš len jednu možnosť na bezbolestnú smrť ak mi povieš odkial to máš, prezradiš mi koho si musel umučiť k smrti aby si sa k tomu dostal." Stále mu mieril na hlavu ale už nie na spánky ale stál pred ním a mieril mu presne medzi oči.
..Dosť." Vstúpila som do toho a nepríjemne sa na neho pozrela, ,,prehánaš to."
Raiden iba pomaly prešiel pohľadom na mňa a ja som vedela, že si to nemyslí. Veril tomu, že Wesson je tu ten zlý ale to, že on očividne trpí nedostatkom dôvery prehliadol.
Samuel, ktorý doteraz ani neprehovoril prešiel okolo nás a do ruky mi podal tablet, pohľadom som prešla obrazovku a začala čítať. ,,Wesson Zane, narodený 1988, matka Anastasia Zane, otec neznámy, Výcvik: bojové umenia, boj s nožom na blízko a strelba. Od roku 2017 tajný informátor." Prečítala som začiatok zložky, ktorú tipujem, že Samuel vytiahol o otcovej čiernej skrinky. Po jeho smrti sa mi dostal do ruky denník zo všetkými ľudmi, s ktorými otec za celý život pracoval, je to jeho celoročné dielo.
,,Máš skurvené šťastie." Ozval sa Rai, ktorý konečne odložil zbraň a znova sa oprel o gauč zo založenými rukami. Neprizná, že to prehnal tak ako žiaden Montenegro
,,Dúfam, že Abian Silvano také šťastie mať nebude." Pousmial sa a ja som vedele, že najbližšie týždne budú zaujímavé.

,,Tati, tati pozri motýľ." Tmavovlasé dievčatko beží po lúke plnej lúčnych kvetov, titónia, divozel, železník i púpavi, to všetko je okolo nej, radosťou uteká z jedného kopca na druhý.
,,To je krásny motýl však." Otec ju chytí do náručia a zatočí s ňou. ,,Ale musíš si dávať pozor pretože motýle vedia klamať." Klepne jej po nose a dievčatko sa na neho zmätene pozrie.
,,Ale veď predsa motýľ nevie rozprávať akoby klamal?" Spýta sa a z tváre si stiahne vlasy, ktoré sa jej už uvoľnili.
Otec premýšľa ako to vysvetliť svojej dcére aby ho pochopila. ,,Vieš srdiečko oni klamú výzorom, pre nás sú krásne ale ich sfarbenie dokáže oklamať iné zvieratká a tie ich považujú za niečo iné, vo svete žijú motýle, ktoré vyzerajú, že majú na sebe hadie oči."
,,Fuuj hadi." Dievčatko sa skrútila v otcovej náruči a zakryje si oči.
,,Ale ty budeš vedieť, že to je motýl nie had ale iné zvieratko to nevie, takže ho motýl oklamal aby ho nechal na pokoj."