Monsters

Prekvapenie

Viečka som mala neskutočne ťažké a ramená ma pálili, celé telo som mala ako v ohni. Bolo skoro ráno a cítila som chlad z vonku, síce som mala na nohách moje čierne spevnené šnurovacie topánky a dlhé rifle, chlad sa mi zabodával do pokožky. Nepamätala som si kedy som pila ale aj napriek tomu som si potrebovala odskočiť. Dlhé minúty som čakala čo sa bude diať a keď som počula motor auta, zavrela som oči.
,,Môžete ho prosím vás normálne niesť. Takto ho zabijete skôr než bude treba." Počula som Timov hlas a len na kúsok som otvorila jedno oko aby som videla koho nesú. ,,Nemôže byť predsa taký ťažky... No tak priprvnite ho k tej reťazi tak ako je naša princeznička pripevnená." Mala som znova zavreté oči ale prisahala by som, že som cítila všetký pohľady.
Počula som zvuky ťahajúcich topánok po zemi a niekoľko hlasov ale za tých pár sekúnd čo som sa pozerala som nestihla zistiť koho nesú. Jediné čo som vedele, že je to muž. ,,Konečne super, nie ste taký neschopný bastardi. Teraz zmiznite." Tleskol a potom sa ozvalo iba buchnutie dverí. ,,No tak vstávame slniečka moje." Jeho hlas sa ozýval skladom ale oči som stále neotvorila. Nemusela som sa pozerať aby som vedela, že môj nový spolubývajúci dostal podobnú ranu do brucha ako ja.
,,Čo to kurva." Jeho hlas sa ozval skladom ako hrom, trhol reťazou nad svojou hlavou ale tá sa ani nepohla.
Abian Silvano.
,,Prekvapenie." Tim zatlieskal a ja som konečne otvorila oči. Abian prekvapene mykal hlavou medzi mnou a Timom. Títo dvaja muži boli celé dni na obrazovke v hangári a aj tak nikto na nič neprišiel.
,,Čo sa to kurva deje." Zahučal znova Abian, bol odo mňa vyšší preto sa mu lepšie stálo a omnoho viac mohol s tou reťazou hýbať, ja som na nej visela ako prasa po porážke na háku.
,,Takže." Tim si odkašlal aby si prečistil hrdlo, poznala som to.
,,Pozor teraz príde zdhĺhavý monológ." Prehovorila som a pozerala sa pri tom na Abiana, ktorý si ma prezrel od hlavy až po špičky, ktoré sa mi dotýkali zeme.
,,Iróniou moja drahá je, že síce ma tak skvelo poznáš nevedela si, že ťa plánujem zabiť. Zabiť teba aj tvojho ocinka a prevziať všetky tvoje obchody a preto tu v podstate ste. Abian Silvano." Ohlásil ho a odtrhol odo mňa zrak. ,,Muž, ktorý mohol byť na strane víťaza ale nie, aj napriek všetkým tým rokom kedy bola pre teba rodina Montenegro iba tŕňom v päte si sa rozhodol postaviť na ich stranu. Taká potupa. Myslím, že tvoja rodina nebola nadšená."
,,Neporušil som pravidlá, kontaktoval som jej otca, ktorý vytvoril proti ponuku. Proste ťa preplatil a ty si ostal na ocot. Očividne to uškodilo tvojmu obrovskému egu."
,,Moje ego je v poriadku, teraz ste obaja tu zviazaný a bez možnosti úniku. Nemáte šancu si pomôcť, ak sa rozhodnem práve teraz, že jedného zabijem ten druhý sa bude musieť iba prizerať." Prešiel okolo Abiana a so zbraňou mu prešiel po tvári. ,,Alebo naopak keď sa rozhodnem drahá Khira, že si to tu s tebou rozdám, že ti roztiahnem nohy a ošukám ťa tak ako len budem chcieť nič s tým nespravíš. Rozumieš tomu?" Prechádzal okolo mňa a mne bolo zle. Pevne mi chytil sánku a druhou rukou ma chytil za nohu. Prešiel od zadku až ku kolenu, ktoré mi zdvihol. Stratila som rovnováhu a ešte viac sa zavesila na ramená. Bolesť mi vystrelovala až do hlavy.
,,Nechytíš sa jej pretože keď vytrhnem túto posratú reťaz obesím ťa na nej." Zhúhol na neho Abian a pustil ma. Letela som ešte kúsok a trvalo mi kým som znova stála na oboch nohách.
,,Ale bože, niekto tu je precitivený, chápem. Khira má svoje osobné čaro, ktorým si muža ľahko obmotá okolo prsta a verím tomu, že už nie raz si si takúto scénu s ňou predstavoval však? Nebol to dôvod prečo si predsa len zabil Marcella sám?" Tim útočil na nás oboch. Nebrala som jeho slová vážne ale pochopila som o čo mu ide. Chcela som sa zasmiať a smiať sa až by som nevládala dýchať. Tim si myslí, že ja a Abian sme pritelia, niekto komu zničí priateľstvo alebo dokonca začínajúci vzťah.
,,Neučil ťa niekto rešpektu k ženám? Nečudujem sa, že potom tvoja jediná možnosť zašukať si je so ženou, ktorá sa nemôže brániť."
Tim sa nahneval a to veľmi, zistila som to v momente keď jeho zatvorená päsť vyhľadala moje brucho. Prvá rana mi vyrazila dych ale z druhej ma naplo. Stiahlo mi prázdny žalúdok, tretia ma prinútila zavrieť oči a prestať myslieť. Odosobniť od bolesti som vedela skôr než som bola schopná poriadne mieriť. Preto keď som zadržala dych až ma pálili plúca moje myseľ sa viac už nesústredovala na bolesť. Otvorila som oči a pozrela sa Timovi priamo do očí.
,,Zabijem ťa, bez zaváhania, bez zľutovania. Ak to neukončíš teraz, nebudeš viac slobodným človekom. Toto je tvoja jediná šanca vycúvať." Moj hlas nebol ovplyvnení bolesťou a bol železne pevný.
,,Mám to brať ako prvú prosbu o smrť? A to sme sa ešte ani nezačali poriadne baviť."