Monsters

Tanec

Zvyšok rozhovoru a aj večera prebiehal príjemne a síce Abian neprišiel so žiadnym plánom stále tvrdil, že všetko je tak ako má byť a tak som sa prestala pýtať tak ako som bola naučená i keď mi Abian vždy odpovedal na všetko.
Počas večera som sa stretla s mnohými významnými osobnosťami - skorumpovanými politikmi, ktorí si kupujú zákony, podnikateľmi, ktorých firmy slúžia ako krytie pre nelegálne činnosti, a dílermi, ktorí ovládajú čierny trh. Abian ma postupne predstavoval, ale napriek tomu som cítila, že sa na mňa dívajú s určitým podozrením, akoby sa pýtali, čo tu vlastne robím aj keď poznali moje meno skôr než moju tvár.
,,Koho si tu mala zabiť minulý rok?" Neviem odkial sa vynorila na mňa Sára ale bolo to nebezpečné.
,,Neviem o čom hovoríš." Usmiala som sa na ňu a rozhliadla sa okolo.
,,Môj manžel práve Abianovi ukazuje fotky našej najmladšej dcéry takže ti nepríde pomôcť. Pozri ber to tak, že z terénu som sa dostala za písací stôl a s tromi dcérami toho aj tak veľa nenapracujem. Dnes sú so svojím dedkom a mojou sestrou a chýbajú mi ale tiež mi chýba adrenalín. Nepoviem to Abianovi, som iba zvedavá." Prstami klepala po pohári šampanského a pozerala sa na mňa spoza mihálnic. ,,Len medzi nami dievčatami." Zdvihla pohár medzi nás a ja som pochopila, že toto nie je jej prví pohár.
,,Naozaj ma to mrzí a uznávam, že tvoja dedukcia je skvelá ale v tomto prípade sa mýliš."
,,Pozri ak sa mi nechceš otvoriť chápem ale myslela som si, že sme už kamošky ale teda nevadí. Nemyslím si, že láske v našom svete uškodí trochu násilia a vyhrážok. Ericov strýko ma uniesol a mučil, jeho plán bol aby som sa vzdala môjho miesta a potom ma chcel zabiť ale náš vzťah to neovplyvnilo. Dnes by som za môjho manžela ochotne zomrela." Sára v dave vyhľadala svojho manžela a usmiala sa neho. On sa na ňu však pozeral skôr než ho ona našla očami aj keď v ruke držal mobil a niečo hovoril. Prekvapilo ma to s jeho strýkom ale nechcela som viac v tomto rozhovore pokračovať, ,,Neboj jeho strýko je mŕtvi, zabil ho." Zasmiala sa na svojich slovách a odpila si zo šampanského. ,,Tak mi povedz čo bola tvoja práca minulý rok."
,,Naozaj neviem o čom hovoríš." Ako som sa jej mala zbaviť bez toho aby to bolo nápadné?
,,Je to meno stále na stole? Prišla si dnes obhliadnúť situáciu?" Sára sa nevzdávala a stále sa snažila na niečo prísť.
,,Dnes som tu pretože môj otec tu byť nemohol. Notte di Fortuna je preslávená akcia a ja rada ukážem svetu, že meno Montenegro je silné ako kedykoľvek predtým. Ak niekedy budeš niečo potrebovať pokojne sa na mňa obráť, teraz ma ospravedlň." Otočila som sa na odchod pretože som tu už viac nechcela byť a nie len v tomto rozhovore.
,,Počkaj, posledná otázka." Zakričala za mnou a z pre mňa nevysvetliteľného dôvodu som sa zastavila. ,,Prečo tu dnes tvoj otec nemôže byť?"
Vedela som, že to nie je nevinná otázka a iba jej dá ďalšie indície ale aj napriek tomu som odpovedala: ,,Pretože ho Abian zabil."
Prekvapilo ju? Neviem, otočila som a odišla som a síce Sára mohla byť akokoľvek príjemná žena nikto sa nebude starať do mojich plánov zo zvedavosti. Plán na zabitie Lucasa nebol aktuálny ale aj tak to nemienim vešať na nos nejakej ženskej, ktorá sa opije na večierku. Bola som už mrzutá a rozhodnutá dnešný večer zabaliť a aj napriek tomuto fiasku to bol naozaj skvelý večer hlavne z množstva kontaktov, ktoré som získala.
Práve som schádzala zo schodov keď som započula svoje meno, priznávam, že som sa nechcela otočiť ale na jeho hlas som reagovala vždy inak ako som chcela, Abian ma zastavil, chytil ma za ruku, jemne, ale pevne. „Neodchádzaj ešte, Khira." V jeho hlase sa ozve náiehavosť.
Len prekvapene sa na neho pozriem. „Prečo? Tvoj plán očividne nevyšiel. Nemá zmysel, aby som tu zostala."
Abian sa mierne usmeje, jeho pohľad zjemní. „Žiadny plán som nemal. Len som chcel byť s tebou. Stráviť tento večer s tebou."
Jeho slová ma zasiahnú, šokujú, mlčím asi dlhšie než je pre mňa bežné a moja myseľ je zaplnená protichodnými pocitmi. Nepochopenie, prekvapenie, a niekde hlboko, hnev. Ako mohol? Ako sa opovažuje hrať sa s mojími emóciami týmto spôsobom?
„Myslíš si, že ma môžeš takto zmanipulovať?" len potichu som odvetila, pozbierala som všetok chlad z môjho tela aby môj hlas znel tvrdo ako oceľ.
On ma aj tak nepúšťa. „Nie, Khira. Nesnažil som sa ťa zmanipulovať. Len som chcel byť s tebou. Nezáležalo na tom, či získame niečo z tohto večera, len som chcel... byť v tvojej prítomnosti."
Mlčím, nedokážem nájsť správne slová. To čo mi jeho slová ponúkajú mi spôsobuje bolesť, nech bojujem sama zo sebou akokoľvek trvdo nakoniec iba mierne kývnem hlavou. „Ale len na chvíľu."
Hudba hrá jemnú, melancholickú melódiu, keď vstúpime na parket. Ostatní hostia nám ustúpia z cesty. Jeho ruka spočíva na mojom chrbte, prsty opatrne sledujú kontúry tetovania a i keď sme už navzájom dotýkali citím, že tento pocit je intímnejší než čokoľvek čo sme spoli kedy robili.
Pri prvých krokoch cítim, ako sa medzi nami postupne mení napätie, pozerá sa inak, ako by v jeho pohľade bola hlboká, nevyjadrená túžba. Ale aj niečo viac – starostlivosť, ktorú sa snaží predo mnou skryť. Tento tanec nie je len o tom, že chce so mnou stráviť čas. Je to vyjadrenie toho, čo cíti, aj keď to slová nedokážu presne vystihnúť ale ja cítim iba strach.
To uvedomenie, že tento večer sa stal niečím oveľa osobnejším, než som očakávala ma bolí. Môj hnev začína slabnúť, nahrádza ho zmätok a niečo, čo by sa mohlo podobať pochopeniu.
A tak tancujeme, stratení vo víre hudby a vzájomných pocitov, ktoré sa stále viac prehlbujú.