Monsters

Padal som pomaly

,,Už som ti raz povedal, že to nepríjmem tak sa s tým zmier a zmizni." Zopakoval som mu to už druhý krát ale aj napriek tomu tento chlap stál v mojej kancelárii. Nerozčuloval som sa, nerobil som to pretože v hneve robia ľudia chyby ale keď pred týždňom prišiel s jej menom a fotkou nebol som ďaleko od toho aby som ho prehodil cez okno.
Nikdy predtým som nevidel tvár Khiry Montenegro aj napriek tomu, že som o nej vedel, vedel som, že mi ztrpčuje život, vedel som, že je všade kde potrebuje byť takže vždy o všetkom vedela ale vždy bola tieň. Všetci ju tak v našom svete prezývali a všetci vedeli, že jedného dňa bude omnoho väčší problém než je dnes ale keď som sa pozeral na jej fotku vedel som, že nebudem ten kto ju zabije.
,,Jediné šťastie je, že nie si ten kto o tom rozhoduje." Tim, ktorý sedel oproti mňa sa len nervózne zavrtel keď som sa oprel a vystrel sa.
,,Prečo chceš tak veľmi aby bola mŕtva? Počul som, že je dobrá šéfka." Skonštatoval som len pravdu. Nikto s jej ľudí s ňou nemali problém tak prečo on? Prečo jej pravá ruka?
,,Chápem svet vo väčších rozmeroch, som niekoľko krokov pred všetkými pretože prečo nesiahnúť po možnosti mať všetko. Ale nie je podstatný môj dôvod, ja ti len robím láskavosť a prišiel som ti povedať, že ju zabiješ či chceš alebo nie. Sú ľudia, ktorí chápu aký problém Khira pre vašu rodinu je." Povedal a ja som vedel kam mieri, nebol som jediný kto mal možnosť prijímať objednávky za našu rodinu a tak som vedel, že som prehral. Keby som povedal starému otcovi, že som odmietol jej smrť asi by ma hnal z domu. Znova som sa pozrel na jej tvár na fotke a mojim telom prešla vlna nevysvetlitelného hnevu. Vedel som, že Khira bola mladá, bola dcérou starého Montenegra, ktorý mal po meste viac ľudí než potkanov v kanály. Bol som si istý, že má ľudí aj u mňa v dome ale nikdy som to neriešil. ,,Fotku si môžeš nechať aby si vedel ako vyzerá jej tvár keď ju zabiješ."
,,Takže si myslíš, že morálna zvrátenosť je cesta k moci?" Môj hlas bol chladný a pokojný a úplny opak toho ako som sa cítil.
V mojej hlave sa odohrávala bitka medzi lojalitov voči rodine a mojím vlastným svedomím.
,,Ja si to nemyslím, ja to viem. Považuj to za vybavenú vec."
,,Vypadni odtialto skôr než jediné čoho budeš schopný bude prijímať stravu cez slámku."
Tim sa zdvihol, jeho tvár sa snažila vyjadriť pobúrenie, ale moja tvrdosť mu nedala priestor brániť sa. S trpkým vyjadrením v očiach opustil miestnosť, nechávajúc ma samého so svojimi zmiešanými pocitmi hnevu a sklamaním. Až keď sa za ním zabuchli dvere pocítil som priamy nával bezmocnosti. Moje ruky sa triasli keď som ich zovrel v päsť a položil na stôl.

Keď som na neho namieril zbraň zaváhal som, na malú sekundu som zazrel jeho tvár, v ktorej bol vpísaný pokoj, až to mi dodalo odvahu stlačiť spúšť. Nebolo to prví krát kedy som niekoho zabil ale jeden z mála prípadov kedy som to nechcel urobiť. Hľadal som spôsob ako ťa nezabiť a jediné riešenie, ktoré mi život dal bolo zabiť tvojho otca.
Ten výkrik keď len niekoľko metrov od teba dopadlo jeho telo na zem mi trhal dušu. Tvrdil som, že som dušu už dávno zapredal diablovi ale vedel som, že tento zvuk ma bude prenasledovať do hrobu. Len jeden výkrik opísal asi milión pocitov a keď si padla na kolená vedľa neho so slzami v očiach nepodobala si sa na tú ženu na fotke. Nechcel som ťa zabiť ale aj tak som niečo v tebe zabil. Preto keď som ťa o niekoľko mesiacov neskôr uvidel kráčať po schodoch oproti mne bral som to ako vykúpenie. Bol som pripravný zomrieť na tých schodoch a jediné v čo som tú chvíľu ďakoval bolo, že všetci moji muži mali priamy zákaz ti ublížiť. Keby v tej chvíli vystrelíš tak by ťa síce moji muži zobrali ale neublíži by ti. Vyšla by z toho ako slobodná žena.
Keď si držala namierenú zbraň na moju hlavu len pár sekúnd po tom ako si zabila muža, ktorý pustil Tima za mojím starým otcom aj napriek môjmu zákazu som bol pripravený zomrieť. Urobil som všetko preto aby si ma nenávidela aby moja smrť bola pre teba potešením. Dúfal som, že všetká tá nechuť ku mne ťa bude pohánať, dúfal som, že so zbraňou v ruke ma so žiadosťou o vernosť vysmeješ, Namiesto toho si zložila zbraň na stôl a upísala si sa mi.

Tím, že som odmietol tvoju smrť som si to poriadne posral a všetko sa začalo zosýpavať a po tom všetkom si sa stala jedinou osobou, na ktorú som sa mohol obrátiť. Neveril som nikomu zo svojich ľudí preto som sa opieral o dohodu s tebou. Pomohla si mi s Marcellom, ktorý sa rozhodol ma zradiť, zabila si muža, ktorý plánoval kúpiť špinu na mňa, bez závahania si stlačila spúšť. Vedel som, že moja dôvera k teba ma zabije preto som nemohol dovoliť aby ti niekto ublížil. Zabil som Marcella Cavala keď si ho na môj rozkaz okradla a keď som postrelený nasadol do auta a nevedel kam ísť išiel som za tebou.
,,Khira." Videl som si ako sa zasekla keď som ťa ohlásil menom, neviem prečo som to urobil. Možno som ťa nechcel ťahal za nos keď som si myslel, že zomieram. To znechutenie keď si mi liala dezinfekciu do otvorenej rany ma bolelo viac než by som si kedykoľvek priznal.
Začal som padať pomaly, nevedel som kedy presne. Bolo to ešte skôr ako som videl tvoju tvár? Väčšinu dní som nemal kam ísť, nevedel som sedeť za stolom, tá potreba byť pri tebe bola nejasná. Akoby moja myseľ so mnou nekomunikovala.
Padal som prudko keď som nevedel odkiaľ sa to všetko berie. Moja potreba ťa ochraňovať bola silnejšia než čokoľvek iné. Neprišlo to zrazu, mám pocit akoby to tam bolo vždy, priamo uprostred mňa.
Pozerať sa na tvoju dobitú tvár a prázdny pohľad mi spôsobovalo fyzickú bolesť. Nemyslel som si, že by som dokázať cítiť taký hnev ako keď sa k tebe Tim približoval a vyhrážal sa ti ale keď na teba stiahol ruku vedel som, že som za hranou.
Neskôr keď si mi povedala, že práve tvoja láska mala tvojho otca zabiť, spomenul som si na ten výkrik, ten pocit, že to ja som ho zabil ma doháňalo ku šialenstvu. To ako si sa mi pomaly otvárala, len po kúskoch aby si neodhlalila vždy veľa naraz sa stali tie najkrajšie časti mojich dní.
Naozaj som si myslel, že v moment ked sa s tebou vyspím tá túžba zmizne. Nahováral som si, že ťa chcem preto lebo ťa nemôžem mať. Že ťa chcem len preto lebo ma nenávidiš ale keď hneď potom ako si odišla som sa  vôbec necítil lepšie. To prázdno, ktoré ma pohlitilo som nedokázal zahnať. Bolo to úžasné len pre mňa? Nech som to nechcel akokoľvek, bolo správne, že si ma nenávidela ale aj napriek tomu keď som ťa držal v náruči a tancoval s tebou bol som ten najštastnejší muž. Premýšlam či som si už vtedy uvedomoval, že v náruči držím to najcennejšie čo v živote budem mať Khira Montenegro. Si to najlepšie čo sa mi kedy mohlo stať a urobím všetko preto aby si bola navždy v bezpečí, aby si ma navždy milovala tak ako ja milujem teba. Chcem byť s tebou do skonania sveta a každý deň si budem tvoju lásku vážiť pretože viem čo znamená cítiť tvoju nenávisť. Preto chcem aby si sa stala mojou ženou, chcem aby si bola moja manželka, chcem aby si bola Khira Silvano a bola každý deň po mojom boku, chcem aby sa na našej svadbe Lucas obracal v hrobe. Urobíš mi tú láskavosť? Vezmeš si ma?"