Monsters

Do hrobu

Stála som chrbtom opretá o auto vonku a medzi perami mi ležala cigareta, otec by nebol na mňa za túto závislosť pyšný. Abian stál asi meter odo mňa a pozeral sa na mňa. ,,Viem, že chceš ísť po Timovi sama, po starom." Prehovoril, nereagovala som. Nechcela som sa s ním už viac baviť. ,,Pravdepodobne chceš z toho vynechať aj svojich ľudí a asi aj tvojho brata, ako moc to berieš ako osobnú zradu?" Rýpal do mňa stále viac a viac, vedel ako to vnímam a to bolo na tom najhoršie. Všetci v našom svete to vnímajú ako osobnú prehru. ,,Chceš to urobiť sama pretože Tim zradil iba teba, ty si bola jeho cieľ tak si nechaj pomôcť."
,,Mám si nechať pomôcť? Od teba? Ešte pár dní dozadu si bol mojím skurveným cieľom ty, to, že som ti pomohla bola iba splátka za informácie. Nič viac nič menej. Teraz sa mi strať z očí pretože moja láskavá duša zachvíľu zmizne." Zabodla som mu ukazovák a prostredník, v ktorých som držala cigaretu, do tvrdej hrude.
,,Ty proste musíš byť protivná, mala zlodejka, že?" Pokúsil sa na mňa usmiať ale v tomto prípade to iba zhoršilo situáciu.
,,Ak si zabudol tak ja nie, ale tvoja zbraň bola tá, ktorá ho zniesla zo sveta. Je mi jedno čo všetko za tým bolo, ty si ten kto stlačil spúšť." Bolo vidieť, že ho to na chvílu dostalo, nevedel ako reagovať a tak na pár sekúnd ostalo ticho.
,,Nezabúdaj na našu dohodu, stále pre mňa pracuješ." Arogantne sa na mňa usmial, myslel si, že ma dostal. Sklopila som zrak a keď som sa na neho znova pozrela do široka som sa usmiala.
,,Strč si svoju skurvenú dohodu do riti, skončili sme." Ohorok z cigarety som hodila na zem a bez priznania jeho ďalšej existencie som sa otočila, otvorila si dvere na Raidonovom aute a nasadla som.
Prehovárala som sama seba aby som sa nepozerela do spätného zrkadla ale aj tak mi jedno oko ušlo, zostal tam stáť s rukami vo vreckách a v mikine môjho brata. Bol ako zlý sen.
Nemýlil sa v tom, že chcem Tima dostať, nemýlil sa ani v tom, že to chcem urobiť sama. Lenže sa mýlil v tom, že potrebujem jeho pomoc aj keď to malo byť len prejavom dobrej vôle.
Pripojila som sa autom z dialnice na cestu do mesta, musela som zošliapnúť nohu z plynu, kvôli mestskej premávke a na chvílu som zavahala či bol dobrý nápad ísť do mesta. To, že sa tu moja pravá ruka bude ukrývať je veľmi nepravdepodobné ale aj napriek tomu som zaparkovala na malom súkromnom parkovisku a prešla niekoľko ulíc až k malej kaviarni. Keď som bola menšia s otcom sme sem chodili, vždy som tu mala tú najlepšie zrmrzlinu. Nemohla som prestať na otca myslieť aj keď už samej mi to prišlo otravné, ten zvieravý pocit, ktorý som od tej noci cítila neustúpil. Vedela som, že otca prežijem, býva to tak ale aj napriek tomu ten pocit mi neprišiel správny.
Keď čašníčka predo mňa položila moje cappucino iba som sa na ňu usmiala, kaviareň bola skoro prázdna ale aj tak som nezdvihla zrak od stola keď zvonček na dverách oznámil ďalšieho hosťa. Zdvihla som zrak až keď si sadol oproti mňa a kývol na čašníčku.
,,Jedno espresso prosím vás."
,,Hneď to bude."
Pozerala som sa na to ako v spomalenom filme kedy všetok zvuk z pozadia zmizol. Hľadal ho celý náš svet s odmenou desať miliónov ale aj tak mal tú drzosť vyrušiť moju chvíľu ticha.
,,Netušil som, že po dvoch dnoch zavretých s Abianom v hangáry budú tvoje kroky viesť práve sem." Prehovoril až keď mu čašníčka priniesla kávu a on si odpil. Len silene som sa na neho usmiala. Vedel, že ho chcem mŕtveho, aj ja by som na jeho mieste pečlivo sledovala každý môj krok, to čo ma urazilo viac bolo čo nepovedal. To ako ľahko poznamenal Abianovu prítomnosť v hangáry ma priklincovalo k stoličke.
,,Myslím, že Abian už asi nie je nepriateľom rodiny Montenegro. Iróniou je, že nikdy nepriateľom byť nemusel keby vedel, na ktorej strane stáť."
,,Čo teraz odo mňa chceš? Mám stiahnuť odmenu za tvoju hlavu?" Precedzila som cez zaťatú sánku, myslím, že bol zázrak, že vôbec rozumel mojím slovám.
,,Och to nie, ja som ti len prišiel pripomenúť ako moc milujem hru na mačku a myš. Len nezabúdaj, že aj z lovca sa môže stať lovená zver." Pritupene sa na mňa usmial. Neverím, že niekedy som bola ochotná vložiť môj život do jeho rúk.
,,Zabijem ťa a ty to vieš, preto tu teraz sedíš na očiach a medzi ľudmi ale nezabúdaj, že všetci sme monštrá a nosíme svoje masky. Zabijem ťa a tvojich posratých desať miliónov, ktoré si stratil keď si sa ma pokúšal zabiť ti strčim do hrobu len preto aby si vedel, že ani tie špinavé peniaze ti nepomohli. Už teraz si mŕtvi muž iba chodiaca ľudská schránka."
,,Tak ako Abian Silvano však drahá?" Na stôl hodil omnoho viac ako bola cena jeho kávy a odišiel.