Monsters

Ochrana striebrom

Bolesť hlavy a všeobecný tlak neustupovali. Chcela som potriasť hlavou akoby mi to malo pomôcť, cítila som ako ma trú oči keď som sa ich snažila otvoriť.
,,Nezaujíma ma to Sam, prosím proste urob svoju robotu, dodaj mi materiál na Rossiho a ideme ďalej." Pretrela som si už asi po stí krát tvár a snažila sa neznieť úplne večerpane a zúfalo.
,,Nie, Raiden má pravdu. Prímerie so Silvanovými má väčšiu hodnotu ako táto objednávka."
,,Vy všetci." Ukazovákom som ukázala na môjho brata, Samuela a Sashu, ,,budete mať na rukách Rossovu krv, podmienka je, že odstúpi z volieb a ja to splním aj keď to už nebude jeho slobodnou vôlou." Povedala som a myslela som to vážne a to, že si rozhádam Abiana bolo iba veľké plus. Nechcela som byť s ním v jednej miestnosti takto to zaručovalo, že ak sa to stane pôjde o život. A to, že som prijala prvú objednávku ako hlava rodiny len vyjadrovalo to, že nie som ochotná ustúpiť.
,,Neurobila by si to." Jediný kto mal odvahu prehovoriť bol môj brat. ,,Nezabiješ nevinného človeka." Bezcitná.
,,Nikto v Talianskej politike nie je nevinný ale ja vám dávam na výber. Máte čas do rána, buď mi dáte material, ktorý potrebujem alebo zomrie teraz vypadnite z mojej obývačky." Začali sa dvíhať a len neochotne si brali veci. ,,Rai, nezabudni ku komu si lojálny, ak mu o tom povieš môžeš sa hlásiť k jeho rodine." Len prikývol a ako posledný vyšiel z dverí.
Neviem či som to myslela vážne, nechcela som aby môjho brata čo i len napadlo ma zradiť ale dnes a v tejto situácii som nebola ochotná položiť život za toto tvrdenie.
Chcela som to mať celé z krku a toto bol prví prípad kedy môj tím nesúhlasil so mnou a postavil sa za môjho brata. Celé roky sme boli so Silvanovcami na nože, navzájom si prekazovali objednávky a boli v nekonečnom kolobehu pomsty.
Chcel sa s tebou zahrávať niekto iný.
Niekde v mojej hlave sa mi ozvali Abianove slová.
Prečo bolo zrazu všetko tak komplikované?
Prečo som jednoducho nemohla pokračovať v živote ďalej?
Prečo ma ten kúsok bolesti v jeho očiach tak veľmi očaril?
Aj keď bola noc vedela som, že nezaspím, nechcela som zavrieť oči a nechať moju myseľ robiť si čo chce a i keď moja bolesť hlavy nesúhlasila prehodila som si cez ramená šedú mikinu na zips a obula si moje obľúbené bežecké tenisky. Mám pocit, že sú to roky kedy som bola behať naposledy a v skutočnosti to bolo iba pár mesiacov. Myslela som si, že ísť na čerstvý vzduch, prečistiť si hlavu a možno sa aj unaviť aby som vydržala spať aspoň niekoľko hodín pomôže ale všetky moje plány boli zmarené v priebehu sekundy keď som otvorila dvere do tmy.
Prekvapene som zamrkala len aby som sa presvedčila, že sa nepozerám na ducha alebo na výplod mojej mysle.
,,Tvoj drahocenný syn tu nie je, stojíš pred dverami toho zlého dietaťa." Nevedela som ako tie slova zo mňa vyšli ale keď som uvidela grimasu na tvári ženy, ktorá ma porodila, bolo mi to jedno.
,,Mýliš sa, obaja ste zlí." Jej hlas znel rovnako ako som si pamätala.
,,Príjemné prvé slová stratenej matky. Možno vyhráš aj ocenenie Matka roka." Drgla mi do ramena keď prechádzala okolo a vošla do môjho domu. ,,Správaj sa ako doma." Prehovorila som len k jej chrbtu a sledovala ju ako si prehliadala moje bývanie.
,,Prekvapilo ma, že tvoj otec bol ochotný kvôli tebe zomrieť. Vnímaš to tak, že si ho zabila ty?" Otočila sa ku mne zo širokým úsmevom.
,,Jeho skutočný vrah je mŕtvy." Moja pravá ruka. ,,Pokiaľ nechceš skončiť rovnako máš len obmedzený čas aby si mi povedala čo tu chceš."
Dlhé tmavé vlasy jej v jemných vlnách dopadali na ramená a jej tvár sa až príliš podobala na moju, budem vyzerať o dvadsať rokov rovnako? Aj keď som sa snažila akokoľvek nevidela som v nej moju matku, bola to žena, pre ktorú som bola monštrum.
,,Neviem čo všetko ti môj krátkodobý spojenec pred tým ako si ho zabila stihol povedať ale vec sa má takto." Začala a spokojne sa usadila na gauč a elegantne si prehodila nohu cez nohu. S istotou mi pripisovala jeho smrť ale nemala ani poňatia, že to jej drahý synček mu pomohol na druhý svet. ,,Opustiť rodinu a v mojom prípade hlavne jediný zdroj financií bol veľmi spontánny krok a preto aj keď som nenávidela ten život nemala som na výber ak som chcela prežiť ale to všetko sa dalo vydržať ale večer si pokladať hlavu na vankúš s vedomím, že som nemohla od teba dostať môjho nevinného synčeka ma ubíjalo. Bola som si istá, že by bol iný než svet, ktorý si mu ty dala, chcela som mu dať na výber ale niekedy ani láska matky nestačí."
,,Naozaj si prišla do môjho domu len preto aby si mi povedala čo presne ? Že tvoj syn miloval svoju sestru viac ako matku, ktorú zaujímalo všetko ostatné než on. Že viac než svoje deti milovala krvavé peniaze a život, ktorý si mohla dovoliť? Prídeš sem a hráš sa na obeť, snažíš sa vo mne vyvolať strach? Obavy ? Z toho, že si tu a nikto o tom nevie? Žijem aj keď ma chceš mŕtvu takže nemáš nič viac než len prázdne reči takže zmizni než ti ukážem čo všetko ma otec za tie roky naučil." Môj hlas bol chladný aj keď som mala pocit, že v žilách mi putuje oheň. Nevedela som ako moc ju nenávidím až kým som sa jej nepozerala do tváre.
,,Odídem až keď sa ja rozhodnem." Snažila sa znieť presvedčivo ale videla som do nej. Začala som sa smiať.
,,Ty nemáš kam ísť." Smiala som sa z celého hrdla. ,,Tim je oficialne prehlásený za mŕtveho a jeho majetok spadol do dedičského konania a teba vyhodili. Nemáš ani len kde prespať." Hovorila som cez smiech a nevedela sa poriadne nadýchnúť, ,,Oprav ma ak sa mýlim drahá mamička ale keď si našla tento pozemok, ktorý otec kúpil na falošné meno ďaleho od mesta myslela si si, že je opustený a ty sa nachvílu skryješ však?" Utrela som si slzy od smiechu len aby som sa mohla pozrieť na jej tvár. Jej úbohy výraz ju prekvapil.
,,Nikto na celej posratej Sicilii nie je ochotný sa proti tebe postaviť, neviem aké máš kontakty alebo kto si ale nech som prišla za kýmkoľvek a povedala im tvoje meno zabuchli mi dvere pred nosom. Hovorili niečo o hlúpej ochrane a hovorili niečo o striebre. Nemám kam ísť." Jej zahanbenie sa dalo chytiť, krájať a možno na malý moment som cítila ľútosť voči nej ale len na chvílu. Nemám síce poňatia o akom striebre hovorila ale bolo mi to jedno, nejakým zázrakom nikto nie je ochotný ísť proti rodine Montenegro a čo viac by som si mohla priať?
,,Čo odo mňa chceš?"
,,Nemám kam ísť a nemám žiadne peniaze a i keď to len nerada priznávam tvoj otec ma celé tie roky finančne podporoval a ja som nechcela aby zomrel on." Povedala to len potichu a prekvapenie a znechutie v mojej tvári som nedokázala skryť.
,,Zmizni odtiaľ to skôr než ťa vyhodím, zmizni mi z očí pretože ak ťa ešte raz uvidím pri mne alebo pri Raidenovi stiahnem ťa z kože a skús čo i len myšlienkov ohroziť niekoho na kom mi záleži budeš prosiť o smrť."
,,Nemôžeš ma vyhodiť." Postavila sa oproti mne ale to som sa už načiahla za zbraňou, ktorá celú dobu ležala len kúsok odo mňa na jedálenskom stole a zázrak bol, že som ju zobralala do rúk až teraz.
,,Povedala, že máš vypadnúť tak sa zdvihni a zmizni." Raidenov hlas bolo to posledné čo som chcela teraz počuť ale keď som vedľa neho videla stáť Abiana prehodnotila som to. Obaja stáli medzi dverami s namierenými zbraňami.