Monsters

Posledný boj

Poznala som to ticho pred búrkou, takú zvláštnu atmosféru kedy sa ani lístok na strome nepohol. Bolo pol tretej ráno a ja som nemohla spať, keď som zavrela oči sťahovala ma úzkosť - akoby sa na mňa niekto pozeral z tieňov.
Prechádzala som sa po hangáre tam a naspäť a nedokázala prísť na zdroj môjho nepokoju. V jednej ruke som zvierala zbraň a v druhej mobil, skôr než čokoľvek urobím vytočím Samuelovo číslo zo zadržaným dychom.
,,Deje sa niečo však? Poznám to." Prehovorím hneď keď to zdvihne, viem, že nespí pretože to nestihlo ani taz zazvoniť. Držal mobil v ruke.
,,Práve som ti chcel volať, okolo hangáru sa zdržuje niekoľko áut, točia sa zhruba desať kilometrov od teba v hruhoch a prečesávajú okolie. Idú po tebe. Všetci sú už na ceste."
,,Nechoďte!" Je to príkaz čo vypustím z úst a mojim teľom prejde pocit pokoja. ,,Nikto už nebude kvôli mne trpieť, odvolaj každého koho si zvolal."
,,To nemyslíš vážne, aj keď vydáš rozkaz nikto sa nestiahne. Snažím sa zistiť kto to je."
,,Musím ešte niekomu zavolať." Hovor ukončím skôr než stihne prehovoriť.
Abianovi trvá dlhšie kým to zdvihne ale na malý moment ma upokojí počuť jeho hlas: ,,Sme na ceste, len vydrž." Chvíľu som len ticho a zapamätávam si jeho hlas.
,,Chcem aby ste sa otočili." Možno by sa mi mali tlačiť slzy do očí ale nie je to tak, ,,Chcem aby ste boli v bezpečí a ďaleko odtialto."
,,Ja chcem aby si bola v bezpečí ty, zabijem každé kto sa k tebe priblíži a nakoniec zabijem aj toho kto zo svojej pracovne vydal rozkaz. Khira spálim každého kto sa na teba len škaredo pozrie."
,,Vieš prečo som vtedy nestlačila spúšť na zbrani, ktorú si mi podal? Pretože na malý moment keď som ju obrátila na teba v tvojej tvári som videla bolesť. Bola surová a krutá. Ja som tak veľmi trpela, že som sa na tej bolesti stala závislá. Chcela som ťa vidieť trpieť v neskutočnej agónii ale v tú noc keď si prišiel postrelený ku mne a ja som ti do rany liala dezinfekciu obdivovala som to ako dokážeš vydržať takú bolesť. Dnes, teraz to posledné čo chcem vidieť je tvoju bolesť Abian. Nedokážem si ani predstaviť, že by ti mali ublížiť preto musíš zostať tam kde si. Ďaleko odo mňa."
,,Chceš vedieť ako som sa do teba zamiloval? Poviem ti každý jeden kúsok toho príbehu." Jeho slová sa mi zaryli do duše a ja som chcela vedieť čo mu každý moment išlo hlavou. ,,Poviem ti to keď budeš vedľa mňa, keď ťa budem držať v objatí zlatko pretože si to najcennejšie čo v živote mám. Tak ťa prosím aby si prestala brať všetko vinu na seba a nechala za seba bojovať každému komu na tebe záleží." Skôr než som chcela oponovať hovoril sa prerušil a na druhej strane zostalo ticho.

Mobil som potichu odložila na posteľ a z kufríka spod posteľov vybrala ešte jednu zbraň, ak ma chcú dostať nebude to jednoduché. Možno som sa cítila ako Kevin zo sám doma ale mal pravdu, toto je môj domov a ja ho za každú cenu ochránim. Vďaka vysokým trámom tejto budovy a malému okienku skoro pod strechov som mala skvelý výhlaď. Pousmiala som sa keď som vyšla po rebríku hore pretože som zabudla na kufrík s odstreľovacou puškou, na ktorej môj otec trval. Naozaj mi tvrdohlavosťou môjho otca asi práve zachránila život? ,,Ďakujem oci."