Monsters

Druhá úloha

Prechádzala som sa okolo základne už asi pol hodinu, neviem na čo presne som čakala. Možno, že mi Tim zavolá a všetko vysvetlí? Alebo, že sa tu zjaví a zabije ma? Ak pracoval pre Abiana už dávno musel vedieť kto som.
Tá rana, ktorá ma zložila prišla nečakane a jediné čo som videla bolo ako ťahám svoje topánky po štrku. Cítila som ruky, o ktoré som sa opierala a cítila sa bezmocne.
Prudké svetlo ma na chvíľu oslepilo ale prekvapilo ma keď som sa prebrala, že som nebola k ničomu pripútaná. Znova sa cítim hlboko podcenená. Jeho kanceláriu som videla iba raz ale presne som vedela ako vyzerá. Vďaka Wessovi som presne vedela ako tento dom vyzerá, preto keď mi pohľad padol na Abiana predo mnou len som sa do široka usmiala. Nebola som si istá či mi zobrali zbraň ale cítila som nôž pripútaný k členku zasunudtý v mojich topánkach.
Abian Silvano sedel v kresle oproti mňa, pred sebou mal pohár naplnený hnedou tekutinou a síce sa určite snažil vyzerať neutrálne, hnev z neho priamo sršal.
Malý bastard, ktorý ma uniesol.
Nikto dlhú dobu neprehovoril a ja som toto pokojné ticho nechcela prerušiť, nie keď Abiana zožieral hnev a v hneve robíme chyby. Pozerala som mu priamo do očí, tmavo hnedú farby by som pripísala horkej čokoláde. Niekoľko dňové strnisko vyzeralo upravene, akoby ho tak mal rád. Rukávi mal vyhrnuté a ruky zložené na stole a na pravom malíčku mal zlatý pečatný prsten. Zaujímalo by ma či má nejakú históriu alebo to je len otrapa.
Skôr než po dlhých minútach ticha prehovoril, zhlboka sa nadýchol. ,,Myslel som, že som sa vyjadril jasne, že keď ti zavolám, ty to zdvihneš."
Prekvapene som zamrkala a skoro sa rozosmiala na celú miestnosť ale smiech som zadržala, jediné čo mi zostalo na tvári bol úsmev.
,,Je ti niečo smiešne?"
,,Nie ja len.." zasekla som sa a pozrela sa na neho, usmieval sa na mňa. Ten hnev, ktorý bol na jeho tvári bol preč a on sa na mňa usmieval. ,,Nič mi nie je smiešne." Dokončila som vetu a prestala som sa usmievať. To, že sa usmieval on ma vyviedlo z rovnováhy, akoby do mňa niekto drhol keď by som kráčala so zatvorenými očami po špagáte nad priepasťou.
,,To som rád." Odkašlal si a postavil sa od stola. ,,Mám pre teba ďalšiu úlohu, kedže si sa ukázala ako omnoho šikovnejšia než som si doteraz myslel, Julliet." S tým menom sa pohral akoby vedel, že nie je moje.
Ako moc som sa zamotala do tejto hry, ako dlho som bola vôbec preč? Čo za hru hral so mnou Tim? A akú hru hrá Abian?
,,Som prekvapený, že za celú dobu ti prišla iba jedna správa. Nikto ťa nehladá, malá zlodejka." Povedal a podal mi môj mobil, bol zašifrovaný takže sa ku správe nedostal. ,,Asi rozumiem, že ti robí problém zdvíhať mobil keď v tom nemáš prax." Doťahoval si ma akoby sme boli priatelia. Bolo to patetické a trápne.
,,Čo odo mňa chcete?" Spýtala som a zobrala si mobil zo stola. Som online. Bola správa, o ktorej hovoril Abian, bola od Samuela a vedela som veľmi dobre čo znamená. Vrátila som môj mobil naspäť na stôl a nechala Samuela ďalej počúvať.
,,Chcem aby si zistila či má Marcello ďalšie materiály podobného charakteru ako naposledy."
,,To snáď nemyslíte vážne, ak sa k nemu priblížim zabije ma. Kvôli vám som ho okradla." Skríkla som a postavila som sa na odchod.
,,Zabezpečím tvoju ochranu." Prehovoril keď som už bola skoro pri dverách. Rozosmiala som sa, bolo niečo na svete čo si myslel, že nedokáže? Otočila som sa na neho ale chytila som sa klučky.
,,Naposledy som vám hovorila o hadoch, ktorích si chováte na hrudi a pokial sa tých nezbavíte Marcello bude stále niečo na Vás mať." Otvorila som dvere a chystala som sa odísť. Pred jeho dverami, nikto nestál alebo som nikoho nevidela.
,,Sama si sa ma pýtala na zradcu. Niekto ťa zradil a keď sa ty postaráš o Marcella ja sa postarám o tvojho zradcu. No ták vieš, že ťa nenechám odísť, svoj dlh si nesplatila." Postavil sa zo stoličky ale neobišiel stôl, ani sa nepohol aby mi zabránil odísť.
,.Ja sa o svojho zradcu postarám." O človeka, ktorý je na tvojej výplatnej páske. ,,Ale Váš problém je, že zabíjate ľudí bez mihnutia oka."
,,Zabíjam ich ako ty, bezcitne." Pripomenul mi to čo som ja sama urobila. ,,A zabíjam tích čo si zaslúžia zomrieť." Chcela som kričať, kopať nohami a búchať päsťami len aby som to striasla zo seba. Zaslúžil si môj otec naozaj zomrieť?
,,Marcella zabijem, nič viac nič menej. Vaše tajomstvá zomrú spolu s ním."