Monsters

Obchodník so smrťou

Hruď som mala stiahnutú obväzom a aj čiernym korzetom, cez ktorý som mala prehodenú iba čiernu mikinu na zips. Nečakali sme s Sashou pred vinicou dlho ale o to viac som prekvapene pozrela keď Samuel vystúpil z jedného auta a Abian aj s ďalšími dvomi mužmi z druhého. To si robí srandu so mňa srandu.
,,Povedala som, že tu môžeš byť ty nie tvoji ľudia." Vyletela som na neho a až keď som stála tesne pred ním som si ho celého obzrela. Krv, špina a aj prach boli preč. Namiesto toho mal na sebe čierne rifle, v ktorých mal zastrčenú košelu, ktorú mal samozrejme zapnutú iba do polovice a rukávy vyhrnuté. Na krku mu svietila zlatá retiazka.
,,Nie sú tu aby robili problémy." Prehovoril a pokynul im aby zostali pri aute, nemala som čo na to povedať a tak som sa len zvrtla a vošla cez bránu prerastenú viničom. Iróniou je, že tak čarovné miesto skrýva tak nechutné miesto.
Hneď za bránou je postavený malý tehlový domček, ktorý slúži viac na jednanie než na nejaké praktické účely. Keď chcete urobiť dojem na taliana ako inak než vo vinárni. Za domčekom je otvorená plocha s viničom a krížom na druhej strane je výrobná hala, opustená na konci pozemku s rozľahlými podpivničnenými priestormi.
,,Nevedel som, že sa zaoberáte výrobou vína." Prehovoril potichu Abian keď sme kráčali cez vinice až na úplny koniec pozemku.
,,Nie je to práve činnosť, ktorá platí účty. Je to skôr relaxačné centrum." Povedala som a mierne sa usmiala. To čo ma čakalo vo vnútri bol ten pravý relax pre diabla ako som ja.
Prvé dvere viedli do miestnosti s technickým vybavením, s lisami na hrozno a fermentačnými nádobami. Chladiace zariadenia udržiavajú kontrolu nad teplotou počas fermentácie.  Čerpadlá a potrubia sú neodmysliteľnou súčasťnou výroby vína preto trčali zo stien alebo aj zo stropu. Ďalšie dvere, ktorými sme prešli slúžili ako prechodný sklad, kde víno stálo iba pár dní kým išlo ďalej, odtialto viedli schody o poschody nižšie ku skladu na dlhodobé uskladnenie akebo dozrievanie. Už teraz sme boli pár metrov pod zemou a všetci sme zišli ešte niekoľko radov schodov aby sme sa dostali na úroveň kde je Tim aktuálne držaný.
Ako prvá som cez dvere prešla, tesne za mnou Raiden a za ním Matteo, Samuel a Sasha ako posledný vošiel Abian, ktorý sa postavil za mňa na úroveň zvyšku môjho tímu, neviem či bola náhoda kde sa postavil alebo nie ale tým kde stál dal Timovi najavo, že je súčasťou môjho tímu. Tim len prekvapene trhol hlavou ku mne a podivne sa usmial. Stál pripútaný v strede miestnosti ako také písmeno X. Nohy aj ruky mal od seba takže jeho pohyb bol obmedzený.
,,Je zvláštne tu byť z inej perspektívy. Vždy som stál po tvojej pravici dnes tam vidím tvojho nebezpečne rozmaznaného bratčeka."
,,Jedinú pravdu máš, že som nebezpečný." Raiden prehovoril a o pol kroku vyšiel dopredu.
,,A stále nevie kedy mlčať. Cscscs." Vydal zvuk ako keď privolávaš mačku a pokrútil hlavou. ,,O to viac ma prekvapuje prítomnosť cteného krála podsvetia Abiana Silvana, predsa len som to neodhadol tak zle. Je krásne byť pri zrode zakázanej lásky." Úškrn na jeho tvári bol až hmatateľný, usmiala som sa na neho a z púzdier na oboch stehnách som vytiahla nože.
,,Ty budeš iba pri zrode svojho zániku." To ako som prehovorila som nespoznávala som vlastný hlas, bol vzdialený a mala som pocit, že mi nepatrí. Keď som sa k nemu priblížila bola som ako v spomalenom filme, cítila som tlkot svojho vlastného srdca. Pred očami som nemala iba zradcu ale aj dlhoročného priateľa a o to viac ma desilo do neho zabodnúť nôž.
Stála som pri ňom len kúsok, neuvedomovala som si ako silno zvieram rukoväte nožou v mojich rukách.
,,Prečo?"
Jednoduché a krátke slovo, za ktorým sa skrývalo milión otázok.
,,Zlato, myslím si, že aj keď sa hráš na veľké dievča v skutočnosti ešte toho veľa nevieš. Tvoja milučká a na prvý pohľad nevinná tvár nerozumie nemať nič a preto keď máš možnosť dostať všetko, jednoducho po nej siahneš." To ako sa ma mňa pozeral, ako skláňal hlavu, ktorá mu už skoro visela bolo odporné. Z jeho slov išiel chlad. Nerozumiem nemať nič? ,,Moc. Prečo byť len pomocníkom keď môžem byť kráľom!" Dramaticky trhol reťazami akoby sa mali čarovne utrhnúť a ja som reagovala tak, že som ho bodla do ľavého boku. Zľakla som sa jeho prudkého pohybu? Možno. Môže si za to sám. Určite!
Jeho prekvapená tvár sa len prázdne pozrelana moju ruku, v ktorej som držala rukoveť noža, ktorý mal zaborený v koži. Keď zdvihol pohľad a jeho oči sa stretli s mojími len som potočila nožom. Skôr než bolesť bolo v jeho tvári prekvapenie.
,,Sám vieš, že oddialujem smrť len keď niečo potrebujem inak sa so smrťou nehrám." Odstúpila som od neho a zabudla na prítomnosť ďaľších piatich ľudí za mnou. ,,Ale pri tebe sa vo mne prebúdza niečo zlé a odporné čo túži po pomste. Posledných niekoľko hodín mám zrak zastretí iba pomstou voči všetkému čo si mi zobral. Voči tomu ako som sa cítila." Prechádzala som sa tam a naspäť. Krúžila som okolo neho ako sup okolo zdochliny. Chcela som ho roztrhať. Preto keď som ho kopla do kolena, ktoré sa mu nepríjemne pohlo na tvári sa mi usadil úsmev.
,,Mám informáciu." Priškrtene povedal.
,,Obchodník do poslednej sekundy, oceňujem." A kopla som ho aj do druhého kolena odkial sa tentokrat ozvalo nepríjmné puknutie.
,,Vždy si obchodovala s pravdou, hľadala si ju len aby si mala moc. Tak moc si sa utápala v smrti jedného rodiča až si zabudla, že si mala vždy dvoch. Mali ste." Naklonil sa aby sa pozrel na Raidena.