CH3COCH3 - Acetón bežnej výroby

10.

,,Darwinová je tu, Tarishová takisto, chýba nám ešte niekto?“ zisťovala trénerka. V zákulisí kultúrneho domu to len tak vrelo. Všetci už mali po záverečných testoch a toto vystúpenie bolo poslednou povinnosťou pred letnými prázdninami.

Juniper spolu s niekoľkými najstaršími prebehla zrakom šatňu a spočítala dievčatá.

,,Z dievčat už nikto,“ potvrdila Leah.

,,Výborne,“ prikývla trénerka a strčila hlavu do vedľajších dverí. ,,Chlapci, chýba nám niekto?“

,,Charlie písal, že trčí v zápche,“ hlásil niekto z chlapcov. Trénerka si niečo poznačila do papierov.

,,Inak ste všetci, hej?“

Ozval sa súhlas a trénerka vyšla späť na chodbu, aby ju bolo počuť vo všetkých štyroch šatniach.

,,Nezabudnite si nosiť veci na prezlečenie za javisko, ak máte viac výstupov v jednej časti. Ak vidíte, že sa niekto nestíha prezliekať, pomôžte si navzájom. Ak už teraz viete, že máte nejaký veľmi rýchly prezlek, požiadajte pár kamošiek alebo kamošov, ktorí sa tak neponáhľajú, nech vás počkajú za javiskom a pomôžu vám. To sa týka hlavne dievčat, ktoré idú z Popolušky do Labutieho Jazera.“

Juniper názorne prikyvovala, hoci to trénerka zrejme nevidela. Snažila sa zapamätať si čo najviac. Väčšina dievčat si už kontrolovala kostýmy a vybaľovala maľovacie potreby a prostriedky na úpravu vlasov. No ona vedela, že by nezvládla sledovať viac vecí naraz, tak radšej iba počúvala.

,,Pomáhajte hlavne najmladším a takým, ktorí vystupujú prvýkrát. Ale samozrejme, keď mám len dve čísla na prezlečenie, nejdem najprv pomáhať niekomu, kto najbližšie vystupuje až v druhej polovici. Ak ste si zabudli nejakú súčasť kostýmu, nejaké náhradné veci máme, príďte za mnou alebo za niekým z personálu a uvidíme, čo sa s tým dá robiť. Ak sa dá, tak si aj popožičiavajte, ak niečo nemáte, napríklad lak na vlasy alebo sponky. Ak si ešte spomeniem na niečo dôležité, prídem vám povedať. Ešte sa nemusíte obliekať, hlavne sa dajte do tréningového, aby sme si to mohli prejsť na javisku.“

Trénerka odišla skontrolovať stav na javisku a v zákulisí sa rozprúdili živé rozhovory.

,,Už sa nemôžem dočkať, prvýkrát som sa dostala do Labutieho Jazera!“ nadchýnala sa jedna nová. Zvyčajne trvalo pár rokov, kým sa tam dievča prepracovalo, no tým, že ona prestúpila z inej baletnej skupiny, mala to ľahšie. Už po pár mesiacoch vystupovala prvýkrát. Juniper si spomínala, že na svoje prvé vystúpenie čakala dva roky.

Začala sa nenáhlivo prezliekať do úboru. Mala čas, keďže do vystúpenia zostávali ešte tri hodiny. Najviac za hodinku zbehnú skúšku a asi hodinu pred nástupom sa začnú obliekať. Ako vždy. Koncoročné vystúpenia boli vždy najväčšie a najzložitejšie na organizáciu, takže mali pevnú štruktúru a rutinu. Musela sa striktne dodržiavať, aby všetko išlo ako po masle.

Program mával zvyčajne okolo hodiny a pol, najviac dve. V strede bola dvadsaťminútová prestávka. Počas nej mali prísne zakázané opúšťať zákulisie. Stávalo sa totiž, že si nejaké dieťa z najmladšej skupiny povedalo, že vybehne pozrieť maminku a nevrátilo sa včas na nástup. Preto boli za nich ony, staršie, zodpovedné. Dokonca si zvykli na každú časť programu zvoliť inšpicientku, ktorá vyvolávala do chodby, ktorý tanec má nástup. Bývala to niektorá staršia, ktorá v tej časti nemala výstup.

Juniper mala na sebe čierny dres, špeciálne silonky a práve si zaväzovala polopriehľadnú svetlomodrú sukňu. Počas tréningu jej muselo byť vidieť nohy, aby trénerka videla, či nimi správne pracuje. Takisto nosili piškóty a v špičkách tancovali len výnimočne, väčšinou pri nácvikoch na skutočné vystúpenie. Muselo byť totiž viditeľné, ako prepínajú špičky pri cvikoch a dopadoch. Keď práve netrénovali v špičkách, ich dopady nemalo byť vôbec počuť.