CH3COCH3 - Acetón bežnej výroby

Epilóg

,,Ticho!“ zakričala Laura na celú triedu.

,,Nech si ešte stihneme zopakovať,“ súhlasil Hudson.

Juniper zastala pred tabuľou, vzala do ruky kriedu a prešla sa od jedného konca tabule k druhému. Zastala, dôležito sa pozrela na triedu ponad rám neexistujúcich okuliarov a odkašľala si.

,,No, tak poďme na to, trieda,“ oslovila ich imitáciou vážneho hlasu ich profesorky chémie. ,,Čo si chcete zopakovať?“

Niekto na kraji jej podal svoje okuliare a ona si ich založila na špičku nosa, aby sa ponad ne mohla na všetkých dívať. S Hailey boli v chémii najlepšie z triedy a každý už vedel, že z toho budú aj maturovať.

,,Potrebujeme si prejsť reakcie,“ pohotovo odpovedal Kyle. Mal pred sebou na lavici rozložené snáď všetky papiere s poznámkami, ktoré kedy dostali a momentálne zanietene čosi hľadal. Jeho poznámky svietili snáď všetkými možnými farbami a boli počmárané od kraja po kraj. ,,Ako vyrobíš fenylalkohol?“

,,Čo je vôbec fenylalkohol?“ ozvala sa Celeste.

,,Fenyl, čiže zvyšok od benzénu plus alkoholová skupina OH,“ Juniper stiahla tabuľu nižšie a nakreslila mierne čapatý šesťuholník, doň kruh, z jedného rohu paličku a k nej OH, ,,rovná sa fenylalkohol alebo fenol. Voila.“ Ukázala na vzorec.

,,Lebo to dáva dokonalý zmysel; zvyšok od benzénu je fenyl a od toluénu benzyl,“ zahundrala si popod nos Laura a niečo si poznačila na ruku. Juniper pre jej dobro dúfala, že si ten ťahák profesorka nevšimne.

,,Takže, ako ho vyrobím,“ vrátila sa Juniper k pôvodnej otázke. Zalovila v pamäti. Vedela, že poznámky k fenolu boli celkom na spodku papiera a bola si celkom istá, že boli vyfarbené žltou. A hneď pod dvoma či troma riadkami textu boli vzorce. Reakcia. ,,Aha! Viem,“ spokojne vzala kriedu a začala písať.

,,Komentuj, čo robíš!“ podpichol Hudson.

,,Samozrejme, pán učiteľ,“ zasmiala sa Juniper, obrátila sa a nasadila okuliare na nos jemu. Hudson si ich dôležito posunul na čelo, oprel sa na stoličke a hľadel na ňu s nadvihnutým obočím.

,,Takže, fenol vyrobím oxidáciou kuménu, čo je vlastne izopropylbenzén, patrí k arénom, lebo má benzénové jadro.“

Začala kresliť vzorec. Šesťuholník s kruhom vnútri – benzénové jadro – k nemu CH skupinu a k uhlíku ešte z každej strany metylovú skupinu. Nakreslila šípku a nad ňu O2.

,,Keďže je to oxidácia,“ odôvodnila kyslík nad šípkou. ,,Takže, chcem, aby mi zostal fenol.“ Červenou kriedou zakrúžkovala benzén a vodík v CH skupine. ,,Keď k tomuto pridám kyslík, tak ho dostanem.“ Za šípku napísala vzorec fenolu. ,,Dobre, teraz čo so zvyškom?“

,,No ja ti to nepoviem,“ zasmial sa Hudson.

,,Ty tam čuš. To sa volá rečnícka otázka,“ zahriakla ho. ,,Tak zostali mi tu dva metyly, jeden dvojväzbový uhlík, keďže stratil vodík aj väzbu s benzénom a ešte druhý kyslík z dvojatómovej molekuly. Chceme, aby bol uhlík štvorväzbový, takže mu dáme dvojitú väzbu s kyslíkom. A čo nám vzniklo...“

Juniper pripísala za fenol veľké plus a dopísala druhý vzorec.

,,CH3COCH3, acetón bežnej výroby,“ spokojne podčiarkla reakciu farebnou kriedou. Na chvíľu odstúpila, aby sa skontrolovala. Rozhodne mohla písať aj väčším písmom, ale inak bola celkom spokojná. ,,Môj obľúbený ketón,“ so zadosťučinením položila kriedu. Tú rýmovačku ju naučil otec. Takisto kedysi vynikal v chémii, len sa nikdy nevybral tým smerom. No zostalo to s ním. Juniper vďaka nemu vedela vymenovať vzácne plyny skôr, než mala v škole prvú hodinu chémie.

,,To nemáme vedieť, že nie?“ zhrozila sa Caroline.

,,Nie, stačí ti vedieť ten vzorec,“ upokojila ju Juniper. ,,Ale myslím, že sa to ľahšie pamätá s tou rýmovačkou.“

,,Ako si to hovorila?“ vzhliadla k nej spolužiačka cez závoj vlasov.

,,CH3COCH3,“ pomaly zopakovala a Caroline ju pozorne kopírovala. ,,Acetón bežnej výroby.“

,,Acetón bežnej výroby?“

Juniper prikývla. ,,Nie je to ťažké.“

Kyle bol ten, kto spustil vlnu potlesku. Najprv sa šírila veľmi neochotne, no keď sa raz rozmohla, nebolo jej konca. Juniper si s úsmevom premerala spolužiakov. Niektorí síce tlieskali neochotne, no nikto z nich nemohol poprieť, že ju potrebovali minimálne na chémiu. Teatrálne sa uklonila do každej strany. S úsmevom odišla na svoje miesto práve vo chvíli, keď prah triedy prekročila profesorka.

V tej chvíli každý zoskočil z lavice a väčšina sa ešte na poslednú chvíľu snažila niečo dostať do hlavy. Hudson chvíľu pátral po majiteľovi okuliarov, než sa mu ich podarilo vrátiť. Hailey si, nečakane, prisadla k nej.

,,Ani jedna z nás nechce vedľa seba odpisovačov,“ zdôvodnila jednoducho a Juniper prikývla. Začínala byť v jej spoločnosti čoraz radšej.

Profesorke stačil jeden pohľad na tabuľu, aby sa vševediaco usmiala. June predpokladala, že sa tá reakcia tým pádom nachádzala v písomke.

,,Týždenníci, zotrite tabuľu, ďakujem, posaďte sa,“ povedala triede a začala rozdávať písomky. ,,Papiere otočíte až vtedy, keď bude mať písomku každý,“ varovala. ,,Koho uvidím odpisovať od suseda, beriem, dávam nula bodov.“

Beatrix a Livia zotreli tabuľu. Juniper úzkostlivo hľadela na papier pred sebou. Nezáležalo, ako dlho sa vždy pripravovala alebo ako veľmi si bola svojimi vedomosťami istá. Zakaždým bola rovnako vystresovaná. Akosi podvedome očakávala, že dostane otázky, ktoré nebude vedieť zodpovedať.

Pane Bože, prosím ťa, zachráň ma, začala sa rýchlo modliť. Prosím ťa, nech tá písomka dopadne čo najlepšie – veď som sa poctivo učila. Duchu Svätý, požičaj mi svoju múdrosť, aby som to zvládla. Na konci si pomyslela tiché amen a nenápadne sa prežehnala. Hailey si to všimla a povzbudivo na ňu žmurkla. Akoby hovorila všetko dobre dopadne. Juniper sa na ňu vďačne usmiala.

Prišiel pokyn obrátiť písomky. Na úvod sa podpísala, potom zbežne prebehla otázky. Bolo ich pomerne dosť. Nadýchla sa v snahe upokojiť svoj tep. Hodila očkom vedľa, do písomky Hailey. Keď preletela jej otázky, v duchu ďakovala Bohu. Očividne dostala ľahšiu skupinu. Trochu ľutovala Hailey, ale ona bola v chémii naozaj dobrá. Pochybovala, že by jej ťažšie otázky robili problém.

Začala vypĺňať test a snažila sa nedívať na otázky dopredu, aby medzičasom nezabudla riešenie. Nakoniec dopísala ako prvá. Položila si učebnice späť na lavicu, potom pozrela na profesorku. Vyzerala zaneprázdnená niečím na katedre. Pozrela, ako sa darí Hailey, no vyzeralo to, že už je tiež skoro hotová. Nenápadne preto vytiahla mobil a položila ho tak, aby ho cez knihy nebolo vidieť. Hneď po zapnutí dát ju privítala konverzácia od brata.

Fischer:

JUNIPER!!!!

Aoaksnekdndjdndbfjf

Pozval ma von!!

A vôbec netuším, či to niečo znamená.

Lebo, môže to myslieť len ako kamarát.

Ale!

Ešte nikdy to nenaplánoval takto dopredu, je to úplne iné ako keď chodíme spolu von!!

Myslíš, že je to rande?

Mal by som tam ísť?

Keď ja neviem, či je to úplne to, čo chcem...

Juniper sa zamračila na obrazovku. Typický Fischer. Nerozhodný ešte aj vo vlastných vzťahoch.

Juniper:

Prosím ťa, uvedom sa.

Ak máš nejaké pochybnosti o svojich pocitoch, poviem ti toto: keby si k nemu nič romantické necítil, zďaleka by si takto nenervoval.

A nervuješ aj mňa.

Proste tam choď a uvidíš.

Na chvíľu sa zamyslela, potom dopísala:

A netuším, ako môžeš byť taký slepý. Jasné, že to JE rande.

Zazvonilo na koniec hodiny a profesorka vyzbierala zvyšné písomky. Zďaleka tým však nekončil deň. Šiesta a siedma hodina si brúsili zuby na posledné mozgové bunky ich triedy ako hladné levy. Hoci bolo otázke, ako veľmi sa nasýtia, keďže po teste z chémie v hlavách tretiakov toho teda naozaj veľa neostalo. Juniper úprimne dúfala, že to zhodnotia aj ich profesori a nebudú od nich nič chcieť.

,,Ideš dneska na nácvik?“ spýtala sa Hailey. Nevyzerala, že by sa chcela v dohľadnom čase vrátiť k Hudsonovi. A jemu to zjavne tiež neprekážalo. Voľné miesto pri ňom takmer okamžite zaplnil Kyle.

,,Dneska je nácvik?“ zamračila sa Juniper. ,,Až zajtra, nie?“

,,V sobotu sa trénuje len vtedy, keď sme v nedeľu na omši,“ pokrútila hlavou tmavovláska.

,,Dobre, že hovoríš,“ plesla sa Juniper po čele. ,,O koľkej to je?“

,,O štvrtej.“

,,To sa mi ani neoplatí ísť domov,“ zhodnotila. ,,Čo budem tú hodinu robiť?“

,,No, ja idem poobede niečo vybaviť na poštu, takže ak sa ti chce, môžeš mi robiť spoločnosť,“ pokrčila Hailey plecom. ,,A potom by sme sa mohli niekde prejsť.“

,,Hotový plán,“ pousmiala sa Juniper, ,,bola by škoda ho nevyužiť.“

,,Super,“ potešila sa Hailey.

,,Mieniš tu sedieť stále?“ nadvihla obočie svetlovláska.

,,Ak ti to nevadí,“ odvetila jej spolužiačka.

,,Nemám s tým problém.“

Juniper mala pocit, akoby tým týždňom určitá etapa jej života dospela do konca. No kde sa niečo skončilo, muselo sa niečo iné začať. Tak to proste chodilo. A jej životný príbeh sa ešte len teraz poriadne začínal.

Slová nedokážu vyjadriť, aký som nadšený, že je kniha konečne na konci🎉🎉
A teraz dump zo života. Bola som na púti z Muráňa do Levoče, trvalo to 4 celé dni a prešli sme 72 kilometrov. Nohy mám zmasakrované až strach. Ale zážitok to bol neskutočný, určite tam pôjdem aj o rok. Ľudia sú tam takí zlatí, že človek až zabudne na všetky problémy.
Also od nedele sme na dovolenke s rodinou, takže to bude supeeer.
Čo sa písania týka, snažím sa momentálne v rámci camp nanowrimo júl napísať menšiu novelu. Keďže je to reakcia na skutočné geopolitické dianie, plánujem si založiť samostatný účet pod iným pseudonymom, kde budem takéto knihy zverejňovať, nakoľko sa to veľmi odchyľuje od mojej doterajšej tvorby.
Čo sa týka tohto účtu, mám rozpísanú fantasy cca v polovici, ale to bude asi ešte nadlho, takže asi tak.
Jo a od augusta idem prvýkrát brigádovať,
Avery