CH3COCH3 - Acetón bežnej výroby

7.

Juniper zastonala. Slnečné svetlo sa jej dralo pod viečka a odhodlane z nej stŕhalo aj posledné známky ospalosti. Zívla a otočila sa mu chrbtom. Môže si trhnúť. Dobrú chvíľu sa ešte prevaľovala v snahe znovu zaspať, no dospela k názoru, že je to zbytočné. S otráveným povzdychom sa opatrne zdvihla do sedu.

Rozlepila unavené oči a bola oslepená slnkom. V noci nikomu nenapadlo zastrieť závesy. Zažmúrila nižšie. Vedľa nej sa na jednej posteli kopili Diana a Finn a na tej ďalšej Nolan s Daisy. Povzdychla si a prehrabla si rukou vlasy. Bude sa musieť dať dokopy, aby otec nič nespoznal.

Pozrela na displej a skoro jej oči vypadli. Hlásil, že je po pol deviatej. Pokiaľ si spomínala, do desiatej mali vypratať izbu. Vstala. Nohy mala ešte trochu neisté, ale bola si istá, že to o chvíľu prejde. Zatriasla Dianou, potom Finnom. Hádala, že Dianu bude ľahšie zobudiť, keďže toľko nepila. Vzápätí šla zatriasť aj párikom na druhej posteli.

,,Ľudia, vstávajte, dobré ráno!“ zvýšila hlas, čo ju stálo nemalé úsilie. V ústach sa jej usídlila hotová Sahara a mala pocit, akoby všetko videla cez vodu. Aj všetky pohyby boli náročnejšie. No vzhľadom na to, že sa prišla opiť, to mohlo byť aj horšie. ,,O hodinu a pol máme odísť! Vstávať a cvičiť, zbaliť veci a odchod!“

Diana sa naozaj zdvihla ako prvá. Pretierala si oči a zívala. Hneď za ňou vstala Daisy. Juniper usúdila, že zvyšok zvládnu zobudiť a začala hádzať svoje veci do batoha. Keď bola hotová, pomohla Arii umyť svietiace poháre, keďže najebaným o druhej ráno im to nenapadlo. Všetky načaté fľaše vyliali a zložili do jedného vreca, ktoré sa Laurel podujala vyniesť.

,,Vážení, máme tu jednu neotvorenú fľašu,“ ukázala Diana na fľašu vína stojacu na skrinke. Všetci na ňu upreli vážne pohľady.

,,To predsa nevyhodíme,“ skonštatovala Laurel.

,,To by bola škoda,“ súhlasil Finn.

,,Vezmete si ju niekto domov? Ja nemôžem, otec by ma stiahol z kože,“ objasnila Juniper.

,,Tak ja môžem,“ pokrčila plecami Diana. ,,Dám ju sesternici k meninám.“

,,Vďaka,“ s úľavou si vydýchla Juniper. Kým otec nič netušil, všetko bolo v poriadku.

,,Hore nič nezostalo,“ hlásila Isolde.

,,Ani v kúpeľni,“ dodal Corbynn.
Skontrolovali, či všetko upratali (až na zelenú škvrnu na obliečkach) a zamierili von. Všetci cestou cez recepciu zakrývali Laurel s taškou prázdnych fliaš, ktorú vonku vyhodila.

,,Hodíš ma, prosím, na stanicu?“ pritmolila sa Isolde k Arii – jedinej z nich, ktorá mala vodičský.

,,Jasná vec, naskoč.“

,,Idete na stanicu? Však vezmeš aj mňa?“ pridala sa Juniper.

,,No tak poď, ty otrava,“ zagúľala Aria očami, no obe vedeli, že to nemyslí zle.

,,Vďaka!“ svorne poďakovali dievčatá.

Aria vlastnila pomerne priestranné terénne auto s pohodlnými sedadlami a plne automatickým displejom, dokonca aj s asistentom parkovania. Keď nastúpili, otvorila strešné okno a naplno pustila nejakého rapera.

,,O chvíľu sa cúvanie vylúči zo skúšok v autoškole,“ posmešne si odfrkla Juniper, keď sledovala, ako Aria popri vyparkovaní neodlepila zrak od obrazovky.

,,Nepáči sa ti? Tam máš dvere,“ odfrkla Aria a zaradila rýchlosť. Po zvyšok jazdy bolo počuť len ten príšerný rap. Do desiatich minút vystupovali na stanici. Sotva stihli Arii poďakovať, už bola preč.