CH3COCH3 - Acetón bežnej výroby

12.

Amen. Juniper sa domodlila a otvorila oči. Sedela na deke v tráve. Pred ňou ležali tri veľké papiere s prepísanými Žalmami, v ktorých si oranžovou podčiarkla pasáže, ktoré ju zaujali. Pred ňou sa rozprestierala lúka posiata kvetmi a čisté modré nebo. Dovidela takmer na všetkých ostatných táborníkov.

Na dnešnom poobednom stretku dostali úlohu. Každý dostal papiere so Žalmami, mali si nájsť tiché miesto, ideálne v istej vzdialenosti od ostatných, a stráviť hodinku s Bohom. Mali sa zamýšľať, modliť, čítať si Žalmy. Pre Juniper to bolo veľmi očisťujúce. Milovala na nič nemyslieť, na nič neupriamovať pozornosť, iba s otvoreným srdcom hľadieť na všetko okolo seba a hľadať známky Boha. Modliť sa, kedy jej napadne a o čom jej napadne. Napadali jej tie najzvláštnejšie veci. Páčilo sa jej to. Aká voľná bola jej myseľ v šírej prírode. Uprostred tej lúky by bola schopná uveriť v Božiu všemohúcnosť.

Skontrolovala čas na mobile. Už by mala ísť zaniesť fixky a deku do chatky, aby sa mohla vrátiť do altánku. Videla, že niekoľkí sa tam už vybrali. Vstala a vyprášila deku, než zamierila k ich chatke. Už z diaľky videla Josephine ležiacu na tráve pred chatkou. Slnko pozlacovalo jej tmavé kučery. Hlavu mala zloženú na rukách a vyzerala značne uvoľnenejšie, než keď ju tam Juniper videla na začiatku. Asi zaspala, napadlo jej. Vybrala sa ju teda zobudiť.

,,Josephine,“ zatriasla jej plecom. ,,Je čas vstať, všetci už idú do altánku.“

,,Idem,“ zamrmlala Josephine a pomaly rozlepila oči.

,,Ja sa odtiaľto bez teba nepohnem,“ tvrdohlavo vyhlásila Juniper a sadla si do tureckého sedu. ,,Vstávaj.“

,,Veď dobre,“ zastonala unavene a zodvihla sa najprv do sedu, potom úplne. Obe si šli dnu odložiť fixky. Josephine tam nechala aj papiere, ale Juniper si vzala Žalmy so sebou.

Kráčali k altánku, keď Josephine náhle zastala. Juniper k nej podišla a Josephine ju schmatla za ruku.

,,Krúti sa... mi... hlava,“ zamrmlala slabo. Juniper sa nestihla ani spamätať, keď jej kamarátka odpadla pred očami. Zviezla sa ako podťatá.

,,Josephine!“

Juniper si okamžite kľakla k nej a skontrolovala, či dýcha. Našťastie mala dýchanie v poriadku. Zatriasla ňou.

,,Josephine, vstávaj!“

Nedočkala sa reakcie. Jemne ju prefackala, ale ani to nepomohlo. Josephine naďalej ležala so zavretými očami, bez pohybu. Zodvihla hlavu, aby niekoho zavolala a videla, ako sa k nim ponáhľa Rick. Blížila sa aj Helena, ktorá zrejme pôvodne mierila do altánku.

,,Čo sa stalo?“ znepokojene vyzvedala.

,,Neviem, proste odpadla,“ odvetila Juniper tak pokojne, ako sa dalo. ,,Choď zavolať Lea,“ prikázala a mladšie dievča poslušne prikývlo a odbehlo. Leo bol jediný z nich, kto mal zdravotnícky kurz.

,,O čo ide? Čo sa deje?“ vyšetroval Rick, keď sa dostatočne priblížil.

,,Josephine odpadla,“ referovala Juniper. ,,Možno dostala úpal. Zaspala na slnku.“

,,Dýcha?“

Juniper prikývla. Rick si bezradne kľakol k bezvedomému dievčaťu z druhej strany.

,,Mali by sme ísť zohnať Lea...“

,,Už poňho bežala Helena.“

,,Tak nám neostáva nič iné, než čakať,“ rozhodol. Juniper ešte raz zúfalo zalomcovala kamarátkou.

,,Josephine, no tak,“ mykala jej plecom. Nepohla sa ani o milimeter, ani nezareagovala.

,,Už ide,“ upozornil Rick. Juniper zodvihla hlavu a uvidela na cestičke vedúcej do altánku Lea. Takmer si vydýchla, no ešte nebolo nič vyriešené. Animátor s miernou nadváhou si k nim kolísavo razil cestu a bol neobyčajne vážny. Za ním bežala Helena s úzkostlivým výrazom na tvári.

Leo dorazil až k nim a Rick mu uhol z cesty. Juniper vstala, aby nezavadzala, no pozorne sledovala dianie. Helena nerozhodne postávala obďaleč.

,,Odpadla?“ spýtal sa Leo a zohol sa k Josephine. Juniper prikývla.

,,Asi bola pridlho na slnku. Videla som, že sedí na slnku, keď sme začínali, ale myslela som si, že sa premiestni do tieňa,“ vysvetľovala Juniper. ,,Nečakala som, že tu zrovna zaspí. Boli sme si odložiť veci v chatke a keď sme išli do altánku, zrazu odpadla.“

,,Treba jej zodvihnúť nohy,“ vyhlásil Leo. Juniper a Rick každý pokrčili jednu nohu v kolene, aby boli trochu vyššie. Animátor si kľakol k Josephine a tiež ju prefackal. ,,Josephine. Josephine, počuješ ma? Vstávaj, Josephine.“

Hovoril pokojne, no dosť nahlas, aby ju to prebralo. Dobrú minútu sa nič nedialo. Leo ju medzitým poslal do chatky po vodu a keď sa vrátila s fľašou, Josephine si už pomaly sadala. Helena tam už nebola, museli ju poslať späť na stretnutie v altánku.

,,Pamätáš si, čo sa stalo?“ pýtal sa jej Leo. Juniper si čupla vedľa kamarátky a podala jej vodu. Josephine jej poďakovala a poriadne sa napila. Vrátila jej fľašu a zamyslela sa.

,,Odpadla som cestou na stretko.“

,,Takže žiaden výpadok pamäte. Fajn,“ potešil sa Leo. ,,Poď, pôjdeme do chatky, nech si preč z toho slnka. Kde máte chatku?“ obrátil sa k Juniper.

,,Hneď tu.“

Rick a Leo pomohli Josephine na nohy a podopierali ju cestou dnu. Juniper kráčala za nimi. Vnútri ju posadili na jej posteľ a Leo jej prikázal ešte sa poriadne napiť. Poslal Ricka do ich chatky po magnézium na prípadné kŕče. Vypytoval sa Josephine na všetky možné zdravotné problémy, ale zdalo sa, že si nijako vážne neublížila. Skontroloval, že vypila magnézium a odišiel s tým, že ju ešte príde skontrolovať. Juniper zostala sedieť na stoličke oproti.

,,Nemusíš tu byť so mnou,“ vyhlásila Josephine. ,,Už som v poriadku, choď za ostatnými.“

Juniper pokrútila hlavou: ,,Zostanem s tebou.“

,,Fakt som v pohode,“ trvala na svojom Josephine.

,,Ja viem. Aj tak zostanem. Nechceš tu byť predsa sama,“ odvetila June a skrížila nohy pod sebou.

Do chatky sa dovalili jej zvyšné obyvateľky. Okamžite sa zhŕkli okolo Josephine.

,,Už skončilo stretko?“ spýtala sa ich. Dievčatá prikývli.

,,Čo sa stalo?“

,,Si v pohode?“

,,Hej, už sa cítim lepšie,“ upokojila ich Josephine. ,,Len som bola pridlho na slnku, asi z toho som odpadla.“

,,A nič sa ti nestalo?“

,,Som v úplnom poriadku,“ uisťovala ich ďalej, až kým si neodišli po svojom. Bazén vonku sa začal napĺňať deckami. Zase sa tam objavila lopta a zúrivá hra mohla začať. Juniper ich sledovala cez okno.

,,Choď,“ nabádala ju Josephine. ,,Budem v pohode, choď sa s nimi zabaviť.“

,,Zabudni,“ odmietla June. ,,Budem tu s tebou.“

,,Prečo si taká tvrdohlavá?“ povzdychla si Josephine.

,,Nechcem, aby si tu bola sama. Budeš sa nudiť.“

,,Nebudem.“

,,Poznám ťa, viem, že hej,“ tvrdila Juniper.

,,Proste choď a nemudruj,“ odvetila Josephine. Juniper rázne pokrútila hlavou.

,,Ani sa odtiaľto nepohnem,“ pohrozila jej.

,,Tak teda, čo s tebou,“ pokrčila Josephine plecami.

,,Priznaj si to, moja spoločnosť ti urobí dobre,“ Juniper si presadla na jej posteľ.

,,Kto povedal?“

,,Veď je to jasné,“ tvrdila June a Josephine sa zasmiala.

,,Horenos,“ povedala a názorne nej po ňom brnkla. Zostali v úplnom tichu, len sa dívali jedna na druhú. Josephine sa jemne usmiala. ,,Vieš, keď sme sa pobozkali kvôli tej hlúpej hre, vlastne sa mi to celkom páčilo.“

Juniper nadvihla obočie: ,,Hovoríš z cesty. Nemáš úpal?“

Josephine jej odstrčila ruku od jej čela: ,,Nemám!“

,,Možné by to bolo,“ tvrdila June.

,,Myslím to vážne. Ešte s nikým sa mi tak dobre nebozkávalo.“

,,Asi viem, čím to je,“ potichu vyhlásila Juniper a posunula sa bližšie. ,,Je celkom možné, že chlapci nikdy neboli tvoj typ. Čo povieš?“

Skôr, než sa Josephine zmohla na odpoveď, ich tváre boli príliš blízko seba. Neodolala a spojila ich pery. Juniper jej bozk vďačne opätovala. Nechala ju robiť čokoľvek, čo chcela. Keď chcela pokračovať, pokračovali. A zdalo sa, že sa nechystajú zastaviť. O chvíľu im už ruky blúdili pod tričká. Josephine jej rukami zašla do vlasov a pritiahla si ju bližšie. Juniper ju nechala. Nechala sa celkom ovládať. Trvalo dlho, kým sa Josephine rozhodla prerušiť ich činnosť a vtedy to už zďaleka nebol nevinný bozk.

,,Asi máš pravdu,“ zadýchane zašepkala. ,,Chlapci vôbec nie sú môj typ.“

Juniper skontrolovala čas na telefóne a zodvihla sa z nej.

,,Bozkávaš sa výborne,“ uznala. ,,Ale o chvíľu je večera, takže ostatní vylezú z bazéna. Nechceme im poskytnúť žiadne divadlo.“

,,Tak niekedy nabudúce zopakujeme,“ žmurkla Josephine. Juniper sa uškrnula.

,,Ale zabudni, že s tebou budem jebať.“

,,Nadávka!“ Josephine nadšene vyskočila. ,,Stávka je stávka.“

,,Zabudni,“ prekrížila si Juniper ruky na hrudi. ,,To nie je nadávka, je to definícia.“ Josephine skepticky nadvihla obočie. ,,No ako inak by si to povedala?“

,,Mať sex?“

V tej chvíli sa vrátili ostatné dievčatá.

,,Máš pointu, ale každý nech si používa výraz, aký mu najviac sedí.“

,,Kto tu ide mať sex?“ podozrievavo si ich premerala Jullyn. Coraline zaškúlila na sestru.

,,Nikto!“ skríkla Juniper. ,,A vôbec, nestojte tu ako zmoknuté myši. Choďte sa prezliecť, večera na vás čakať nebude a ani my nie. Poďme,“ otočila sa k Josephine.

,,Jedine, že ma budeš podopierať.“

,,A čo som ja, palička pomocníčka?“ zaškúlila na ňu June.

,,No, samej mi to bude trvať aj pol hodinu,“ tvrdila Josephine. Juniper jej síce venovala skeptický pohľad, no viac sa nehádala. Prehodila si jej ruku cez plecia a vytiahla ju na nohy.

,,Bozk na uzdravenie nedostanem?“ zo žartu prehodila a Juniper jej vrazila lakťom do rebier.

,,Nemysli si, že spolu chodíme.“

,,Jasné, že nie,“ zagúľala Josephine očami. Kým sa dovliekli na večeru, všetci ich po ceste predbehli. Juniper musela spolubývajúcej priniesť jej tanier doslova pod nos.

,,Jesť zvládneš snáď aj sama,“ zaškerila sa na ňu.

,,Nie, mami, predžuj mi to,“ s iróniou odpovedala Josephine a June ju plesla po chrbte. Celý stôl sa zasmial. Nikto si medzi nimi nič nevšimol. Vlastne sa nič nezmenilo, pomyslela si Juniper. Dostala, čo chcela. Užila si s pekným dievčaťom z kostola. Obe chápali, že to nie je žiaden záväzok. Aspoň v to dúfala.

Tak vydávam ešte kratšiu kapitolu, možno v nádeji, že bude ako na nový rok, tak po celý rok a naučím sa pravidelne vydávať. Potom to možno bude aj niekto čítať,
Avery