CH3COCH3 - Acetón bežnej výroby

22.

OBRÁTENIE

Vo svojej najzákladnejšej podstate slovo obrátenie znamená radikálne preorientovanie celého svojho života od hriechu a zla a obrátenie sa k Bohu. Táto premena srdca je ústredným prvkom Kristovho kázania, evanjelizácie Cirkvi a sviatosti zmierenia. Slovo obrátenie sa tiež môže týkať pokračujúceho procesu rastu vo svätosti a prežívania hlbšieho kresťanského života pomocou Božej milosti. Obrátenie, rovnako ako spása, nie je „jednorazová záležitosť“, je to celoživotná cesta.³

Električka bola, ako vždy, plná na prasknutie. Juniper to nemala rada. Neznášala, keď na nej bol z každej strany niekto natlačený. Navyše, z každého človeka okolo nej sálalo nadbytočné teplo. V hrubom kabáte jej bolo teplo viac, než dosť. Išla takmer až na konečnú, no aj tak musela čakať dobrých 10 minút, kým sa nejaké miesto uvoľnilo. Zostávalo jej ešte pár zastávok. Pozrela na tabuľu hore, aby to skontrolovala.

Na hodinách svietil čas 15:18. Juniper sa automaticky načiahla do vrecka tašky a vylovila ruženec. Pozostával z bielych plastových korálikov, ktoré vraj svetielkovali v tme. Dostali ich na birmovnom tábore. Juniper sa však nezvykla modliť v noci, takže netušila, čo na tom bolo pravdy.

Na tábore sa vždy o tretej poobede modlili Korunku Božieho Milosrdenstva. Bola to pomerne krátka modlitba, najmä v porovnaní s celým Ružencom, ale veľmi silná. A podľa nej aj pekná. Fischer nad ňou vždy ohŕňal nos, keď to spomenula, ale nenechala sa otráviť. O tretej poobede zomrel Ježiš Kristus a v tom symbolizme bola nepopierateľná krása.

Minimalisticky sa prežehnala, aby nepriťahovala zbytočnú pozornosť. Stále nebola zvyknutá to robiť medzi ľuďmi. Predsa len, čo si asi pomyslia?

Ja viem, Pane Bože, dôležitý si ty, a nie názory nejakých zaostalcov, automaticky sa prihovorila Bohu. Rozprávať sa s ním ako s kamarátom už bolo jej zvykom. Keby to počul farár, najskôr by zalomil rukami, ale mohlo jej to byť ukradnuté. Ako sa rozpráva so svojím Bohom bola výhradne jej vec. A nemienila to robiť len v naučených modlitbách.

Na úvod sa pomodlila Otčenáš, Zdravas a Vyznanie viery. Sústrediť sa v električke plnej ľudí a so slúchadlami v ušiach bola niekedy naozaj výzva, ale hovorila si, že tak trénuje svoju duchaprítomnosť. Ak dokáže vytesniť svoje okolie v električke, bude sa už vedieť naplno modliť všade. Jej najväčším nepriateľom boli opakované frázy. Keď sa desaťkrát za sebou modlila to isté, jej myseľ ľahko zblúdila na iné chodníčky.

Večný Otče, obetujeme Ti telo a krv, dušu i božstvo tvojho najmilšieho Syna a nášho Pána, Ježiša Krista, na odčinenie našich hriechov i hriechov celého sveta, modlila sa na veľkých guličkách. Na desiatich malých sa zase opakovala fráza: Pre Jeho bolestné umučenie maj milosrdenstvo s nami i s celým svetom.

Juniper sa však najviac páčil záver, kde sa trikrát opakovalo: Svätý Bože, Svätý Mocný, Svätý Nesmrteľný, zmiluj sa nad nami i nad celým svetom. Niečo na tom proste bolo.

Tejto konkrétnej modlitbe venovali v tábore celé popoludňajšie zamyslenie. Sedeli spolu v altánku a farár mal pred sebou počítač, možno s poznámkami. Spomínala si, že tam sedela s mokrými vlasmi, lebo do tretej boli v bazéne a hrali akúsi veľmi agresívnu verziu vodnej hádzanej. Človek by to nepovedal, ale kresťanské deti vedeli byť inak súťaživé.

Animátori im vtedy rozdávali ružence: modré, ružové a biele – ževraj svietiace. Korunku Božieho Milosrdenstva nevymyslela, len zapísala svätá Faustýna. Vymyslel ju Pán Ježiš a ten jej ju aj nadiktoval. Nemala dôvod o tom pochybovať. Keď sa už dala na vieru, tak so všetkým, čo k tomu patrí. Juniper sa tá modlitba najprv tak zapáčila, že uvažovala, či si túto svätú nezvolí za birmovnú patrónku.