She feel first, but he feel harder

~6.~

Preboha! Zobudila som sa.
To čo sa mi práve snívalo... pretrela som si oči. Važne sa mi snívalo ako sa bozkávam s Noahom Loskim. Čo? Ved to ani nedáva zmysel.. veď je to môj kamarát. Bola som naozaj zaskočená.
Zobudila som sa a zišla som dole po schodoch smerom do kuchyne. Otvorila som chladničku.
„čo hľadáš?" Opytala sa ma mama. „raňajky" odpovedala som jej a vytiahla si niake tousty. „hej! To som si kúpil ja!" Priletel za mnou Sam. Môj brat. „a to sa somnou nepodelíš?" Zamračila som sa naňho.
„ok... zober si ich, ale nabudúce odomňa odvoz do školy nepýtaj. Míňam na teba benzín!" Ukazovákom ma odstrčil dalej. „tak na, tu to maš!" Dala som mu to. „lakomec!" Zakričala som a odisla z kuchyne. „zlatko, chceš niečo urobiť?" Opýtala sa ma mama. „nie, ďakujem. Idem sa nachytať do školy. Mám kopec času dnes" išla som do kúpeľne sa osprchovať a konečne sa aj pripraviť ako človek. Posledné dni som si pripadala ako múmia v tej škole.

O pár dni neskôr

Zazvonilo z poslednej hodiny a ja som išla na obed. Každý okolo mna bežal ako keby mu mal ten obed uisť alebo tak niečo. Zrazu do mna niekto narazil „au!" Zakričala som. „Teba to boli!? Mna to ma bolieť, nie teba" pozrela som sa kto to je. Sarah!? „predstáv si, že to boli, keď do teba niekto s celou silou narazí" zakričala som po nej. „kto si myslíš že si, keď si dovolíš mi niečo takéto hovoriť!?" Pozrela som sa jej do očí a povedala:
„kto som!? Človek ako ty a ty niesi o nič viac, ako ja. Takže zo seba nerob princeznú! Nikto na teba aj tak není zvedavý" Odišla som. Ako môže Bryce s takouto chodiť...že sa za nu nehabní.
Na obede som stretla Rose. „Ahooj!" Zakričala na mna od radosti „dnes som ťa nestretla na chodbe, myslela som si že si neni v škole" objala ma „chcela som ti niečo povedať" sadla si ku stolu „Ano, počúvam" zobrala som si pohár s limonádov a napila sa. „chodim s Brycom Mikelsom!" Nadšene mi to oznámila. Mna to až tak zaskočilo že mi voda zabehla. „že s kým chodíš!?" Opytala som sa ešte raz či som počula dobre. „no veď s Brycom" chalan ktorého obe neznášame a ona s nim začne chodiť. „rýchlo na vecka!" oznámila som jej.

„od kedy?" A začal výsluch.
„už skoro týždeň" týždeň!?
„to si mi kedy chcela povedat!?" Kričala som na ňu. Ja jej všetko hovorím hneď.
„nechcela som ti to cez správu písať a nebolo to ešte oficiálne, tak som si nechcela povedať niečo, čo by mozno hneď skončilo" ja som neverila vlastným ušiam. „ale veď on chodí so Sarah" povedala som. „eeee, nie nechodí" odpovedala „Sarah sa na neho vykašľala a teraz, keď vidí že je somnou tak mu stale vypisuje že ona nechcela a že sa mu ospravedlňuje... proste typická falošná Sarah"
„to je krava..." povedala som
„to je!" Odpovedala
„Rose... vieš aky mám na Bryca nazor, ale vždy ťa budem podporovať vo všetkých tvojich vzťahoch. Hlavne že si šťastná" objala som ju „ďakujem, Julie. Viem že sa na teba môžem spoľahnúť"
Aj tak vo mňe búria emócie... Bryce je moj bývali crush o čom ani Rose nevie. Ale o to teraz nejde. Ide o to že mi ublížil a nemám ho vobec v láske, ani Rose nemala... a zrazu toto. Bryce a moja najlepšia kamrátka. Nenavidim Bryca, ale Rose doprajem všetko.
———

Večer mi napisal Noah
N: „ahoj, ako sa máš?"

J:„čauko, celkom fajn. Ty?" Divná konverzácia

N:„super! Dnes sme mali zápas vo futbale a vyhrali sme"

J:„Ježiš to je super, gratulujem. Prečo si ma nezavolal, rada by som ťa prišla pozriet"

N:„nabuduce ti o tom určite poviem, nevedel som že si na zápasy"

J:„ani niesom... ale ked si to ty tak by som sa išla pozrieť"

N:„tak to som rád. A inak..."

J:„čo take?"

N:„zajtra je taká party pri mori na pláži Chostana, som poznávý tak ak by si mala čas isla by si somnou?"

J:„no jasne a o koľkej"

N:„ o pol siedmej to začína, ale ja by som tam prišiel aj skôr"

J:„jasne o pol šiestej môžeme vyraziť"

N:„tak dohodnuté, pa"

J:„maj sa"

V deň párty

„o moj bože skvelý outfit!"  Noah ma pochválil. No ma prečo. Vyberala som ho asi hodinu a to nepočítam maľovanie. „ďakujem, môžeme ist?"
„Ano jasne poďme" nasadli sme do autá a išli smerom na pláž. Je to od nas cca 20 minut cesty.
Noah ma cabriolet tak odkryl strechu a lietal vietor všade okolo nás. Boli tam iba palmy, červené slnko a my...

Stojíme na benzinke a Noah mi priniesol bagetu. „ooo ďakujem. Toto je to čo som chcela"
„tušil som to" ....

„milujem to tu!" Z ničoho nic som prerušila ticho. „ako to mysliš?" Opýtal sa. „proste to tu zbožňujem, naše mesto, je tu tak krasne, všetko čo si môžeš priať tu máš. Neviem si predstaviť bývať niekde inde než tu" bola som ohúrená...
„to sa ti iba zda. Na svete je toľko krásnych miest. Ešte krajších ako toto, musiš ale cestovať."
„Noah povec mi ako mam cestovať pri mojom veku, škole a rodine. Všetko toto mi v tom bráni"

„ale to nebude na vzdy. O 2 roky doštuduješ a budes mat 18 a môžeš ist kludne aj bez výšky a užívať si život naplno a robiť to čo ta bavi."
„nejde to..." zosmutnela som.
„prečo by nešlo?" Opýtal sa. Bola som chvilu ticho ale zobrala som odvahu mu to povedat.

„moja rodina na tom neni najlepšie. Ockovi sa vrátila rakovina, chodi po chemoterapiach a mama nevládze pracovať a uživiť celu rodinu... nemožem si dovoliť neurobiť výšku a odísť do sveta. Aj keď by som to z celeho srdca chcela. Kvôli rodine to neurobím. Stará sa o mna celý život a ja odídem... nemôžem" dojalo ak to a ja som sa rozplakala. „ale Julie, poď ku mne" objal ma. „prečo to musi byt vsetko take komplikovane" plakala som a Noah ma hladkal po chrbte.
„Julie, zivot vzdy nejde podla predstáv. Ale každý  kto chce cez tie prekážky prejde a zvládne to, verí tomu, že to zvládne. Hlavne sa nevzdá... a ty to zvládneš. Všetko čo sa ti môže zle diať v živote tak to prekonaš... lebo to si ty Julie a za dobu čo ťa poznám nemám iný nazor" potešilo ma že ma takto podporil.
„asi by sme mali vyraziť" povedala som a snažila sa nemyslieť na nič zle.