~4.~

6 1 0
                                    

„vrátila!?"

Všetko mi vysvetlila. Či už to, ako mal otec pred par rokmi rakovinu alebo to že prečo vlastne kreslí. Vravela že som bola ešte moc mladá na to aby som to vedela... možno by bolo lepsie, keby som to nevedela. Je mi to tak ľuto a je mi ľuto aj mami, že to všetko zvládala.

Prišla som do školy. Nikto chvala bohu neriešil že som odišla. Nikto si to okrem Rose si to samozrejme ani nemal ako všimnúť, že som odišla zo školy.
———
Den šiel celkom rychlo. Bryce mi začína liezť už na nervy. Nie že by mi do teraz neliezol, ale toto je vrchol. Vždy a všade on a ta jeho...Nicola! Nie Sarah. Všade kde sa pozriem tam su. To že niekde stoja by mi ani nevadilo, ani to že sa na chodbe bozkávajú, ale to že to robia za mojimi ušami mi celom vadí.
S brycom som nehovorila po cele 2 mesiace čo som v škole. Som mu ukradnutá a on mne celkom tiez.
Bože, čo tam po niakej prvej láske, každý ju zažil aj sa z nej dostal. Skončili moje nekonečne myšlienky o Brycovi a jeho frajerke s tým, ako som stretla Rose „ahooj. Počuj ides na obed ? lebo idem a ak si nejedla tak pod" Pýtala sa „hej idem s tebou" išli sme a všade bolo plno. Rose si brala obed predomnou tak si sadla na miesto kde uz nebolo voľne pre mna. Teda bolo ale niekto to stiho už obsadiť. Išla som si naisť niake ine miesto. Sadla som si bez akéhokolvek obzretia. Hneď som sa pustila do pitia vody. Napila som sa, ani vlastne nenapila . Celý pohár vody zostal na mne. „hej, dávaj pozor" povedal chlapčenský hlas vedla mna. Obzrela som sa a hneď sklonila hlavu. Prišiel mi povedomí. Hneď mi podal obrúsok a pozrel sa na mna. „Julie.." Povedal a ja som bez chápania pozerala. „si to ty!" Povedal, zrazu som si spomenula. Chvílku som ale váhala. „ahoj, Noah" povedala som zasmiala sa „mala by si sa najskôr utriet" pozrela som sa na svoje nohavice a mikinu a uvedomila som si, že som vlastne oliata „maš pravdu" odpovedala som a on sa pousmial  „Idem sa asi prezliecť na wc" odpovedala som a zobrala som si úbor z telesnej a išla na záchody. Pred umývadlami som začala hrabať tričko a teplaky. Ked som ich našla dala som si dole mikinu a sklonila hlavu k umývadlu aby som mohla tie červené fľaky od malinovky zmyť. „Julie Baker, čo preboha robiš na chlapsích záchodoch!?" Stala za mnou osoba... vedela som o aký hlas ide. Otočila som sa rýchlosťou blesku a videla za mnou Bryca. Ja tam pomali polonahá, v podprsenke a je tam Bryce. „bože bože bože" rychlo som sa prekryla tričkom a bežala k dverám. „to chceš v takomto stave ísť na chodbu z chlapčenských záchodov??" Prekvapený výraz v jeho tvary nechýbal, ale kvoli mojemu vyplašenému ksichtu sa začal smiať. „hej, Julie obleč sa normálne tu a nabuduce skus pozriet čo je písané na dverách, ty trubka" odišiel so smiechom. Toto bol vážne moment kedy som sa po 4 rokoch rozprávala s brycom. Boze to je trápne. To je tak trapneee! Nemala som ani čo na to povedat...Rychlo som sa prezliekla a bežala si to dojest. Noah už tam nebol, už bola aj poloprázdna jedálna.
Ked som dojedla tak som našla lístok na stole. Myslela som ze je od Rose, že chcela napísať ze už išla domov, ale ono nie.
-dúfam že sa nabuduce stretneme. Stále odo mňa utekaš kôli niečomu, kedy plánuješ prestať??-

Pousmiala som sa nad tym a schováva papierik do kapse.

Vecer som nemohla zaspať. Pozerala som netflix. Pri pozeraní mi jedna scéna pripomenula Bryca a dnešok. „aaaaaa!" Zakričala som na celú izbu. Prečo mi ten trápny moment zasa naskočil v mozgu. „si krava Julie! To sa môže stať iba tebe!" Hovorila so si počas toho ako som mala vankúš na tvári. Stále mi hral netflix a ja som si uvedomila, čo tu za psycho scény robím. Začala som sa smiať. Mne už fakt šibe. „ahh Bryce, Bryce...ja som si všimla tie tvoje oči, tie sa nedajú nevidieť, sú stále také iste ako si ich mal vždy. Mozem ťa nenávidieť akokoľvek, ale toto ti nezapriem nikdy." Hovorila som len tak do vzduchu, vlastne som sa pozerala do okna. A skúste hádať čo je za oknom... Ano, Brycov dom.

J:„ahoj. To som ja Julie"

N:„som rad ze si napisala☺️ nedarí sa spať??"

J:„celkom😂"

N:„😅😅"..

N: „inak rozmýšľal som či by si neskočila niekedy von alebo na niaku party zaisť.."

Toto ma prekvapilo. Nikdy som nebola s chalanom vonku a už vôbec nie na party. Ako som spomínala, moje komunikačné pokúsi s chalanmi začali aj skončil s Brycom nič viac, nic menej.

J: „noo jasné že môžeme, zajtra po skole napríklad"

N: „Čo napriklad okolo piatej?😉"

J: „okolo piatej, jasné  môže byť😁"

N: „tak uz bež spať. Dobrú😊😴"

J: „Dobrú🥱😊" zahodila som mobil preč a pozerala sa na biely strop nadomnou. Pousmiala som sa. Bola som šťastná, že som sa našla v tejto škole. Celkom ma to baví, je tu Rose aj ostatní s ktorými sa rozprávam. Aj Noah. Všetko ako keby začínalo byť lepšie...

She feel first, but he feel harder Dove le storie prendono vita. Scoprilo ora