eyes don't lie

Časť 7

Dievča sa postavilo tak som sa postavila aj ja. Prešla som k nemu a sadla si naňho presne jak sedelo na ňom to dievča. Hľadel na mňa. Boli sme tvárami strašne blízko. Svoju ruku položil na môj bok a ja som si svoju ruku dala okolo jeho ramien aby sa mi na ňom lepšie sedelo. Rukou mi prechádzal po boku. Pozerala som na neho a on na mňa. Naše tváre boli od seba pár centimetrov.

Svoj pohľad som odvrátila od neho a sledovala všetko okrem neho. Cítila som na sebe jeho pohľad. Rukou mi prechádzal po boku. Začala som byť nervózna a zahryzla si do spodnej pery. Nechcela som aby nás niekto videl.

Naklonil sa k môjmu uchu
„ zas si nervózna bejby" pošepol mi do ucha. Pozrela som sa na neho. Hľadel mi do očí. Jeho palec na ruke priložil na moju dolnú peru a začal po nej palcom prechádzať. Nereagovala som len na neho hľadela. Začal sa ku mňe nakláňať. Chcel ma pobozkať. Lenže ja som sa odtiahla chcela som to chcela som jeho pery cítiť na tých mojich. Ale nechcela som aby to každý videl. A hlavne nie Sofia. Max sa jej páči a nechcem jej ublížiť.

Postavila som sa a odišla na toaletu a zamkla sa tam potrebovala som sa ukľudniť. Pozerala som sa na seba v zrkadle. Moje líca boli červené od zahanbenia. Neznášam to na sebe vždy keď sa hanbím som celá červená.

Upravila som si pery a rozhodla sa vrátiť naspäť. Keď som tam prišla stále všetci sedeli rovnako a jediné voľné miesto bolo pri ňom. Tak som si tam sadla. Riešili tam niečo čo bolo uplne mimo mňa. Tak som zobrala do ruky mobil a išla na instagram.

Zrazu sa ku mňe Max naklonil a pošepol mi do ucha „ počul som že ti Leo dal vlastnú izbu"

Pozrela som na neho
„ presne tak" povedala som a stále na neho pozerala. Pousmial sa
„ ak chceš ten náhrdelník môžem ti ho dať v tvojej izbe" povedal a žmurkol

Vedela som že mu nejde iba o to aby mi dal ten náhrdelník chcel niečo viac. A priznám sa nevadilo by mi to. Ale treba mu ukázať že nie každá mu bude kľačať medzi nohami.

„ dobre tak poď" povedala som a postavila sa. Začala som odchádzať do izby. Odomkla som ju a pustila ho dnu po ňom som vošla do izby aj ja a za sebou zamkla. On sa uškrnul a povedal „ oooo ty sa nezdáš" nechápavo som na neho pozerala „ šibe ti? Len nechcem aby sem niekto prišiel" povedala som

Sadla som si na posteľ a vedľa mňa si ľahol na posteľ Max a hľadel na strop steny.

„ si zaujímavá žena Laura" povedal pozrela som sa na neho a on sa stále na mňa nepozrel.
„ prečo?" Spýtala som sa. Pozrel sa na mňa „ neviem si iná než ostatné ktoré poznám" povedal. Zasmiala som sa „ asi to bude tým že ti ako jediná neklačím medzi nohami" povedala som a znova na neho pozrela.

On sa pousmial
„ hej asi to bude tým" povedal a pozrel sa znovu na strop steny. Ľahla som si vedľa neho. A pozrela sa tiež na strop steny.

„ čo plánuješ robiť po strednej?" Spýtala som sa
„ prečo ťa to zaujíma?" Spýtal sa
„ neviem, chcem ťa lepšie spoznať" povedala som
„ chcel by som začať žiť" povedal a v jeho hlase som cítila bolesť „ hneď ako dokončím strednú školu zoberiem svoju sestru a odídeme odtiaľto čo najďalej" rozprával ďalej. Otočila som sa na bok aby som sa mu pozerala do tváre ale on sa na mňa nepozrel. Oči sa mu leskli.

„ chcem byť lepším človekom, ale tu sa mi to kurva nedarí" povedal a postavil sa z postele a začal nahnevane pochodovať po izbe. Sadla som si na posteľ a sledovala každý jeho pohyb.

„ ja už to tu viac nezvládnem nedokážem sa na to už viac pozerať. Nemôžem stým nič robiť len sa pozerať na to ako..." Nedohovoril a pozrel sa na mňa akoby nevedel či mi môže veriť. Ničomu som nerozumela, nechápala som čo sa deje, na čo sa musí pozerať? Prečo chce odísť z jeho sestrou. Toľko otázok som mala na mysli ale nespýtala som sa ho ich. Aj tak mi už povedal dosť. A vedela som že jediné čo ten muž potrebuje je objatie od človeka ktorý ho má rád.

Postavila som sa z postele a podišla k nemu. Pozrela som sa mu do očí a jediné čo z jeho očí sršalo bola bolesť. Objala som ho. Najprv len tak nehybne stál. Ale potom mi objatie opätoval. Hlavu si položil na moje rameno a ja som ho začala hladkať na hlave.

Z muža o ktorom som si myslela že myslí len na seba a že je zlý. Vyšiel muž ktorý tiež zažíva bolesť a svoju budúcnosť plánuje zo svojou sestrou. Moja mama mala aspoň v jednej veci pravdu „ nesúď knihu podľa obalu"

Tak čo si o tom myslíte? Čo sa za Maxovim utrpením skrýva?
A áno dnes je kratšia časť ale toto ukončenie pre túto časť sa mi páčilo.🩷❤️‍🩹