eyes don't lie

Časť 10

Otočila som sa na bok aby sme si boli tvárou tvár. Hľadeli sme na seba a nič nehovorili. Užívali sme si kľud a samích seba. Jeho rukou sa dotkol mojej tváre. Moje vlasy ktoré mi padali do očí mi pomaly zastrčil za ucho. Hľadel mi do očí a na pery. Tieto dva pohľady striedal. Nič som nerobila len na neho hľadela. Cítim sa pri ňom strašne uvoľnene. Začal sa ku mne pomaly nakláňať a zastal blízko mojich pier. Pozrel sa mi do očí a povedal
„ môžem"
Chvíľu som nad tým rozmýšľala. Či to spraviť Sofie? Či ma nepošle preč keď ho pobozkám? Ale zvíťazil nadomnou môj chtíč po ňom. To ako sa cítim pri ňom tak som sa ešte pri žiadnom inom necítila.
Len som prikývla a on ma pobozkal. Najprv začal nežne a opatrne a ale potom ma začal bozkávať vášnivo. Preklonil sa nadomňa rukami sa podopieral o posteľ a bozkával ma. Jeho ruky premiestnil na moje stehno.

A pomaly posúval ruku pod moje tričko. Ale to som ho už musela zastaviť. Ako som povedala tak skoro sa mu nedám.

Odpojila som svoje pery od tých jeho a jeho ruku vybrala z pod môjho trička. Nechápavo na mňa hľadel. Svojou rukou som sa dotkla jeho tváre. A rozhodla sa byť na 110% úprimná.

„ chcem ťa" povedala som
„ tak potom prečo si ma zastavila?" Spýtal sa
„ lebo sa bojím že skočím ako ostatné" povedala som
„ ako to myslíš?" Povedal a postavil sa z postele. Postavila som sa oproti nemu a povedala
„ tak že každej venuješ pozornosť potom sa snou vyspíš a potom je pre teba vzduch" povedala som jeho očiach bol vidno hnev a zároveň aj bolesť.
„ to si naozaj o mňe myslíš?" Spýtal sa

„ a nemám? Každá jedna baba to hovorí" povedala som
„ lenže oni ma vôbec nepoznajú vieš? Oni vôbec nevedia kto som a čím všetkým si prechádzam " povedal a začal sa obliekať len som ho sledovala. Začal odchádzať a zastavil sa pri dverách otočil sa na mňa a povedal

„ nikto zo žien nevie o mne toľko jak ty" a odišiel. Len som tam stála a sledovala dvere. Niekdy je lepšie byť ticho.......

Je tu ďalšia časť je docela dosť krátka.