Znova v mojej izbe. A znova rozmýšľam nad Markom. Dávam si dokopy všetko zvláštne, čo som v uplynulom čase zaregistrovala.
Mark nosí iba čierne oblečenie. A to vraj z dôvodu, ktorému by som ja nerozumela.
Správa sa čudne, je utiahnutý, a v kuse kreslí do svojho čierneho zošita.
Píše zvláštne básničky o niekom, kto sa volá Arianna a na stole má fotografiu malého dievčatka.
A nakoniec - má strach zo smrti.
Ako som si zhrnula tieto fakty, čosi som si uvedomila a šokujúco som zalapala po dychu.
Arianna je to dievčatko z fotografie!
O kom inom môže byť tá básnička, ak nie o dieťati? Zohrievam ti tvoje obľúbené kakao. A veselý úsmev, hnedé kučierky.... To jednoznačne opisovalo to dievča. Bolo to viac než logické.
No na viac som už nestihla prísť. Vyčerpaná z celého dňa som totiž zaspala.
***
Vidím dôverne známy chrbát chalana v čiernom tričku. "Mark!" zakričím radostne a rozbehnem sa za ním, akoby sme boli najlepší kamaráti. Neodzdraví, iba ma prebodne vyčítavým pohľadom.
Aha, asi sa ešte stále na mňa hnevá kvôli tomu včerajšku. "Mark, mrzí ma to," rozpačito si zahryznem do pery a želám si, aby mi odpustil. Namiesto odpovede sa len zamračí. Tápam po vhodnej téme na rozhovor. Náhle sa mi tvár rozjasní. Spomeniem si totiž na to, prečo Mark včera neprišiel do školy.
"Ako sa má tvoja mama? Už jej je lepšie?" opatrne sa spýtam. Chcem pôsobiť dojmom, že sa o neho zaujímam a robím si starosti.
Zdvihne obočie. "Áno, už sa má lepšie." Ups, asi teraz pre zmenu pôsobím dojmom, že som priveľmi nevychovaná a zvedavá.
Kráčame ďalej. Mark zrazu zastane a pozrie sa mi do očí. Fíha, ide ma pobozkať. Určite ma ide pobozkať. Usmejem sa a už čakám, kedy sa ku mne nakloní a zopakujeme si to, čo sa stalo v mojej izbe.
"Jenna, chcem ťa o niečo poprosiť. "
Takže žiadne bozkávanie sa nekoná? Som sklamaná, no aj naďalej sa usmievam a čakám, čo také odo mňa chce Mark.
"Chcem, aby si dala pokoj. Mne, aj tomu všetkému. Prestaň sa láskavo rýpať v mojej rodine a v mojom živote. Odkedy ťa poznám, dostal som sa do rôznych problémov. Nepriniesla si mi nič dobré. Viem, vtedy som ťa pobozkal a možno si bola zmätená, čo k tebe cítim. No nemal som to urobiť. Ten včerajšok ma len utvrdil v tom, že my dvaja sa k sebe nehodíme a prepáč, ak som ti niekedy svojím správaním naznačil čosi iné. O dva týždne sa sťahujem, a tak myslím, že nemá význam, aby sme sa spolu ďalej bavili."
Najprv som cítila bolesť. Potom smútok. A potom som už necítila nič.
"Takže....je koniec?" preglgla som a vpíjala sa pohľadom do jeho modrých očí.
"Veď sme spolu ani nechodili," nervózne sa zasmeje, no rovnako dobre ako ja vedel, že medzi nami bolo niečo neidentifikovateľné, silnejšie ako láska.
No možno som si to celý ten čas iba nahovárala.
Už som tam nevládala ďalej stáť. Jednoducho som sa rozbehla preč. Bežala som na školské záchody, čo mi sily stačili. Dobehla som k umývadlu, nabrala do rúk studenú vodu a prudko som si ju vyšplechla do tváre. Chcela som zo seba zmyť všetku tu špinu.
Zízala som na svoj odraz v zrkadle. Voda mi stekala po celej tvári, no nepripadala som si o nič čistejšia. Kto som? Troska, úbohá malá štetka. Znechutila som sa sama sebe. Môj život nemá význam.
A teraz som ešte aj stratila niekoho, na kom mi veľmi záležalo.
Vzala som toaleťák a utrela si tvár. No v očiach som stále cítila čosi mokré. Najprv som si myslela, že sú to zvyšky vody.
Potom som si uvedomila, že plačem.
***
Do triedy som dobehla krátko po zvonení a v očiach ma stále pálili pozostatky sĺz. Tvár som mala červenú a nos napuchnutý. Vôbec som nevyzerala ako Jenna Hicksonová.
Keď som si sadla do lavice, s úžasom som zistila, že vedľa mňa už nesedí Mark, ale Alison. Odporne na mňa vycerila zuby. Alison ma, žiaľ, rovnako ako ostatné dievčatá, nemá veľmi v láske.
"Kde je Mark?"
"Vybavil si, aby s tebou nemusel sedieť. Tvrdohlavo presviedčal triednu takmer celú prestávku. Teda, musíš mu riadne liezť na nervy," škodoradostne sa zaškerila. Milovala chvíle, keď mi mohla pôsobiť bolesť.
Poobzerala som sa po triede a tam bol Mark, na zvyčajnom Alisoninom mieste na druhom konci miestnosti.
"Triedna súhlasila len pod podmienkou, že to je iba na dva týždne. Mark sa totiž sťahuje."
"Viem," odsekla som. Nemala som náladu počúvať Alisonin uštipačný hlas. Mark mi chýbal. Chýbal mi už teraz, keď nesedel vedľa mňa. A aké to bude, keď odíde preč?
Veď som ani nevedela, kam sa sťahuje. Do blízkeho mesta, do iného štátu, do Austrálie? Čo bude s jeho matkou alkoholičkou, či s otcom a jeho milenkou som už radšej neriešila. Mark mi predsa sám povedal, že sa nemám rýpať do jeho rodiny. Pri tej spomienke som pocítila prudký záchvev bolesti. Mark ma nenávidí. A ja ho milujem.
Začala hodina. Nevnímala som nič okolo seba. Alison ma musela drgnúť, aby som si vybrala zošit a učebnicu literatúry.
"Jenna, vieš nám prerozprávať obsah knihy Kto chytá v žite?"
Pozrela som na učiteľku. Kto chytá v žite som mala prečítané stokrát, spredu aj odzadu. Veľmi dobre som poznala obsah. No keď mi zrak padol na Marka, zovrelo sa mi hrdlo a nebola som schopná vydať zo seba ani slova.
"Nepovieš nám nič?" Učiteľka, ktorá vedela, že v literatúre vynikám najviac, len pokrútila hlavou. "Ts ts ts, tak v tom prípade to bude päťka," pohoršene zatskala.
Bolo mi to jedno. Už som sa nestarala o to, či si budem musieť vylepšovať známky, aby som mala vzorné vysvedčenie. Položila som si hlavu na zošit. Zo zadnej lavice som počula, ako Claire Morganová vraví Jasminne Wallaceovej:
"Nabetón hulila marišku na školských záchodoch. Videla som ju odtiaľ vychádzať! Preto má také červené oči. "
"Čosi, veď tam vracala do umývadla. Je tehotná, ale nik netuší, kto je otec."
"Ja som počula, že už potratila, a teraz čaká druhé dieťa s Markom," zapojila sa do debaty Ana Maria Lopezová.
"Mark sa na školskom dvore pobil s Tobym Andersonom, lebo Toby tvrdil, že to dieťa je jeho. "
Už som to nemohla počúvať. Prudko som sa otočila na stoličke. "Prestaňte trepať nezmysly!" O mne nech si hovoria, čo chcú, ale Marka nech nechajú na pokoji. Dieťa s ním... Taká hlúposť.
Klebetnice stíchli, no počula som sotva badateľný šepot:
"Videli ste tie vačky pod očami? Myslím, že má za sebou búrlivú noc."
