Na obrázku je Jennin outfit :)
"Takže, čo som ti povedal o tom, že my dvaja sa už nebavíme?"
Mark na mňa vyčítavo pozerá.
Sedíme na lavičke v bezpečnej vzdialenosti od psychošovho domu. Myslíte si, že Mark sa mi po tom, čo ma zachránil, ospravedlnil za svoju odmeranosť a povedal mi, že ma miluje? A potom ma pobozkal, schytil do rúk a točil v svojom náručí a vtáčiky okolo nás radostne čvirikali a slnko svietilo jasne ako nikdy predtým...
Ha. Také veci sa stávajú len vo filmoch.
"Prepáč. To bol núdzový prípad," ospravedlňujúco som sa na neho pozrela. "Zavolala som tebe, lebo som vedela, že si najbližšie. Sľubujem, že teraz ma už môžeš ignorovať, koľko sa ti zažiada."
Usmial sa. "A ty sa môžeš bozkávať sa s inými chalanmi, koľko sa ti zažiada."
Nemohla som uveriť, že sa to naozaj deje. My spolu žartujeme ako starí kamaráti!
Mark si to asi tiež uvedomil, lebo rýchlo zmenil tému. "Kde si hovorila, že ten Carl zhodil tvoj mobil?"
Spoločnými silami sme ho nakoniec našli ležať v tráve neďaleko balkóna toho psychopata. Bol mierne obitý, ale displej sa vďakabohu nerozbil. O pár metrov ďalej bolo aj moje trochu zablatené čierne tričko. Vlastne som z toho vyviazla celkom dobre. Keď si pomyslím, čo všetko sa mi mohlo stať....
Moja podprsenka však zostala v byte. Čo už, vracať sa po ňu rozhodne nebudem. Ktovie, čo s ňou ten úchyl urobí. Odloží si ju do zásuvky ako cennú trofej a občas ju vyberie a spomenie si pritom na mňa....
Fuj. Pri tej predstave sa mi prudko zdvihol žalúdok. Len som si stihla chytiť vlasy a už som vracala do trávy. No tak to je vážne super. Videl ma nahú a teraz tu pred ním vraciam ako nejaká troska.
"Si v pohode?" pozrel na mňa Mark ustarostene. "Možno si chytila nejaký vírus alebo čo."
Bože, on si o mňa robí starosti! To je rozkošné. "Možno," zaklamala som. Nebudem mu predsa hovoriť, že mi prišlo zle z kombinácie tequily a sexuálneho maniaka. Pomyslí si, že som ožranka a bude sa mi vyhýbať ešte viac.
Odvrátila som zrak od nechutných zvratkov na zemi. Mark vybral z môjho ruksaku fľašu vody a podal mi ju, aby som si vypláchla ústa. Vďačne som prikývla.
Jasné, že vie, čo treba robiť. Jeho mama určite takto neraz vracala, keď bola opitá.
Keď som sa spamätala, naznačila som Markovi, že sa idem prezliecť a on diskrétne odvrátil zrak. Načo sa to tu hrám, veď už ma raz aj tak videl nahú, a bolo to viac než tragické, keď som sa naňho vrhla v byte dákeho úchyla.. Celkový obraz štetky dotvorený.
Nie, Jenna. Už si to nepripomínaj.
Bleskovo som si pretiahla cez hlavu Markov pulóver a vhupla do môjho špinavého trička. Nech len Markovi susedia z okolitých panelákov majú dobrý výhľad, ja už sem viacej neprídem. Podala som mu jeho pulóver a zrazu som zatúžila znova ho mať na sebe. Bol teplý a voňal levanduľou presne ako Mark.
A vtedy sa stalo niečo zvláštne.
"Nechaj si ho," kývol rukou Mark. "Bude ti zima, no, len v tričku."
A jemu nebude zima len v tielku? Prečo mi dal ten sveter? Na jazyku som mala desiatky zmätených otázok.
Páni, keby som si nebola istá, že ma nenávidí, povedala by som, že toto gesto nie je len kamarátske. Že hraničí aj s....
Nie. Nemôžem povedať to slovo v súvislosti so mnou a Markom.
"Tak ďakujem, d-donesiem ti ho zajtra do školy," vykoktala som a usmiala sa. A nebol to ten môj klasický hej-ty-páčiš-sa-mi flirtovací úsmev, ale pravý nefalšovaný priateľský úsmev.
Mark ma ešte odprevadil na zastávku a potom odišiel. Mala som taký zvláštny pocit. Ani sa ma neopýtal, či budem v poriadku... Len odišiel. A čo si čakala? Že ťa pozve k sebe domov a ešte ťa aj bude nosiť na rukách? Potriasla som hlavou.
Som hlúpa, ak som si niekedy myslela, že som sa mohla Markovi páčiť.
***
Na napísanie eseje mi ostávali už len dva dni. Dva dni!! Dala som si predsavzatie, že dnes už musím začať.
Zapla som počítač a zízala na prázdny dokument. Kurzor na mňa nepriateľsky blikal.
Ktovie, či má aj Mark takéto problémy s tvorením eseje?
Ja to jednoducho nedokážem. Neviem, ako začať. Vstala som zo stoličky a bezcieľne sa potulujúc po izbe som hľadala hocičo, čo som mohla robiť namiesto pracovania na eseji.
Na posteli ležala kopa oblečenia. Výborne. Prehŕňala som sa v nej a oddeľovala špinavé veci od čistých. Našla som mamine džínsy s vysokým pásom (na ktoré sa vylialo čosi lepkavé, dúfam, že ma za to nezabije), dávno stratené tričko, ale aj úzke čierne rifle, ktoré som mala na sebe v ten deň u Marka.
Vtedy, keď som našla fotografiu toho dievčatka menom Arianna a tie zvláštne básničky, ktorým som nerozumela. Teraz mi to pripadalo ako ďaleká, ďaleká minulosť.
Vo vrecku nohavíc som nahmatala drobný zhúžvaný papierik. A vtom som si spomenula. Toto je list, ktorý som vytrhla z Markovho zápisníka! List, ktorý som ledabolo zastrčila do vrecka a celkom naň zabudla.
Dychtivo som ho vytiahla. Možno to je iba ďalšia nepochopiteľná básnička alebo kresba.
Ale možno sa na tom malom kúsku papiera ukrývajú odpovede na všetky moje otázky.
Keď som tú stránku rozprestrela, po tvári sa mi rozlial široký úsmev.
Už som vedela, kto je Arianna a čo ju spája s Markom. Už som pochopila význam všetkých tých básničiek. A už som vedela, ako začnem svoju esej o Markovi.
Sadla som si za počítač a odvážne vyťukala prvé riadky:
Najvýraznejšia osobná vlastnosť Marka Doughertyho je, že je introvert. Nepatrí práve k najzhovorčivejším typom, no o to vzácnejšie je, keď začne rozprávať. Je to, ako keď rozbaľujete darček. Pod nudným a nevýrazným obalom sa skrýva veľmi zaujímavé prekvapenie...
Milí čitatelia, prepáčte za kratšiu časť - iba 900 slov. Sľubujem, že nabudúce bude dlhšia :) V ďalšej časti sa môžete tešiť na čítanie esejí pred celou triedou. A mám pre vás menšiu súťaž - do komentov môžete písať, čo by si mohla Jenna na tú príležitosť obliecť. Najlepší outfit použijem v nasledujúcej kapitole! Tak píšte :) ILYSM
