prológ

194 12 2
                                    

Držal ju za ruku. Rozbehli sa niekam do neznáma. Bola šťastná, tak ako vždy keď bola s ním. Okrem neho vlastne nemala nikoho. - to bolo všetko čo si pamätala. Potom vlastne už nič. Možno iba... jazda autom... krik... krv... tma...

Tak, konečne som sa odhodlala aj ja. Dúfam že sa bude môj príbeh páčiť a prosím prehliadnite prípadné chyby- zo slovenčiny na tom niesom nejako extra dobre ( tak potom prečo som vôbec začala písať na wp :D ). Budem rada za každý vote a sledovanie.

Always with meWhere stories live. Discover now